Twi

Gaana kasa baako
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

TwiAbout this soundpronounciation of "Twi"  Kasa wɔ Ghana man mu. Nnipa bɛyɛ Ɔpepepem nson na ɛka Twi KasaGhana. Ghanafoɔ wɔ kasa ahoroɔ bebree. Twi ka Akan Kasa abusua a yɛfrɛ no Kwa Kasa Abusua no ho. Twi gu mu ahoroɔ pii nanso ne nyinaa yɛ kasa baako a obiara te ase. Nnipa dodoɔ a wɔka Twi kasa no yɛ bɛyɛ ɔpepepepee du-nson de kɔsi du-nwɔtwe (17-18 million), ɛne wɔn a Twi yɛ wɔn kasa a ɛtɔso mmienu no[1];Ghana nnipa dodoɔ bɛyɛ ɔha nkyekyɛmu aduowɔtwe na Twi yɛ wɔn kasa a edikan anaa sɛ deɛ ɛtɔ so mmienu.[2][3] Atɔeɛ abibirim kasa no, Twi yɛ hwene bɔ kasa.[4] [5]Yɛwɔ Asante Twi, Bono, Fante, Akuapem Twi, Akyem Twi [6][7]ɛne nea ɛkeka ho.[8][9][2] Akuapem, ɛyɛ Akan kasa a edikan a wɔde twerɛɛ Twerɛkrɔnkrɔn no[10], abɛyɛ kasa a edimu.[11] Ɛyɛ kasa a nnipa a ɔwɔ Côte d'lvoire [12][13][14]anafoɔapuei fam.[15][9][16] Ga nso yɛ kasa a ɛwɔ Ghana.

Twi a yɛka daadaa no nteaseɛ nyɛ na. Ɛno akyiri no, yɛwɔ abɛbuo ne kasakoa ahoroɔ a ɛwɔ sɛ obi de n'adwene kɔ akyiri ansa na w'ate aseɛ. Wopɛ sɛ woka obi anim asɛm wɔ mmerɛ a wompɛ sɛ wofom no a, wobu no bɛ. Nti na mpanimfoɔ bu bɛ bi sɛ: "ɔba nyansafoɔ, yɛbu no bɛ, na yɛnnka no asɛm".

Kasakoa yɛ nsɛm a ne nkyerɛaseɛ nna tee. Ɛyɛ kasa a, yɛaka akoa no. Ne saa nti no, obi a n'ani mfiiɛ anaa n’adwene mu nnɔ no rente aseɛ. Yɛmfa no sɛ, obi awu, na ne ba ketewa wɔ hɔ na wompɛ sɛ ɔbɛte sɛ n'awofoɔ awu a, wɔ ka no sɛ: "asemasi adane n'ani ahwɛ dan", anaa sɛ, "asemasi aka nkyene agu". Ɛtɔ so bio, yɛka kasakoa de anidie ma obi a odi yɛn anim. Ɛno nti, sɛ ɔhene bi wu a yɛka sɛ: "Nana kɔ ne kra akyi". Akanfoɔ wɔ gyidie bi sɛ, obi wu a ɔkɔ baabi foforɔ a yɛfrɛ hɔ sɛ asamando.

Baabia Efiri sesa

Edin "Twi" no, efiri Bono hene din mu, Nana Baffuor Twi.[17]

Ɛnne a yɛde ka sesa

Twi wɔ ɛnne bɛyɛ num: soro, mfinimfin,fam, deɛ ɛkɔ soro, deɛ ɛba fam.

Diphthongs sesa

Twi wɔ diphthongs /ao/, /eɛ/. /ei/, /ia/, /ie/, /oɔ/, /ue/, ne /uo/.[18]

Sedeɛ yɛkyerɛw no sesa

Atwerɛdeɛ keseɛ A B D E Ɛ F G H I K L M N O Ɔ P R S T U W Y
Atwerɛdeɛ ketewa a b d e ɛ f g h i k l m n o ɔ p r s t u w y

Atwerɛdeɛ C,J,V, ne Z[19] yɛ adeɛ a yɛde di dwuma, nanso agyesɛ yɛkɔserɛ.[20]

Edin Nhyehyeɛ sesa

Akanfoɔ de Akan edin nhyehyeɛ a ɛsɛ de dikan ma abɔfra a yawo no foforoɔ, wɔhwɛ ɛda a wɔde woo abofra no wɔ nawɔtwe da no mu. Abusua ne Ntɔn dodoɔ a ɛwɔ Ghana wɔ amammerɛ a ɛsesɛ.

Day

English

Day

Akan

Male

name

Female

name

Monday Dwoada Kwadwo,

Kojo

Adwoa
Tuesday Beneda Kwabena,

Kobina

Abena
Wednesday Wukuada Kweku,

Kwaku

Akua
Thursday Yawoada Yaw,

Kwaw

Yaa
Friday Fiada Kofi Afia/Afua
Saturday Memeneda Kwame Ama
Sunday Kwasiada Akwasi,

Kwasi, Kwesi

Asi,

Akosua, Esi

Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ sesa

  1. "Archive copy". Archived from the original on 2017-04-30. Retrieved 2022-02-21. {{cite web}}: Unknown parameter |dead-url= ignored (help)CS1 maint: archived copy as title (link)
  2. 2.0 2.1 [6] Jane Garry, Carl R. Galvez Rubino, "Facts about the World's Languages: An Encyclopedia of the World's Major Languages, Past and Present", H.W. Wilson, USA, 2001, page 8
  3. [3] "Asante » Asante Twi". ofm-tv.com.
  4. [7] "Map of tonal languages". wals.info.
  5. https://wals.info/feature/13A#5/8.494/16.589
  6. https://books.google.com/books?id=R9gJAQAAIAAJ&q=twi
  7. https://archive.org/details/agrammarasantea00chrigoog
  8. [8] Arhin, Kwame; Studies, University of Ghana Institute of African (1979). A Profile of Brong Kyempim: Essays on the Archaeology, History, Language and Politics of the Brong Peoples of Ghana. Afram.
  9. 9.0 9.1 [9] Christaller, Johann Gottlieb (1875). A Grammar of the Asante and Fante Language Called Tshi Chwee, Twi Based on the Akuapem Dialect with Reference to the Other (Akan and Fante) Dialects. Harvard University. Printed for the Basel evang. missionary society.
  10. http://www.omniglot.com/writing/twi.htm
  11. [10] Ager, Simon. "Omniglot". Retrieved 11 January 2015.
  12. https://www.ethnologue.com/language/aka
  13. https://archive.org/details/agrammarasantea00chrigoog
  14. https://dacb.org/stories/ghana/christaller-j/
  15. [11] "Akan". Ethnologue. Retrieved 2019-12-25.
  16. [12] Ofosu-Appiah, L. H. (1998). "Christaller, Johannes Gottlieb". Dictionary of African Christian Biography.
  17. [13] The Akan of Ghana: Their Ancient Beliefs. Faber & Faber. 1958.
  18. [14] "Akan languages, alphabet and pronunciation". www.omniglot.com. Retrieved 2017-06-26.
  19. https://alnresources.wordpress.com/african-culture-and-language/
  20. [15] "Language Guide". The African Linguists Network Blog. 2013-05-14. Retrieved 2018-07-14.

External Link sesa

Twi edition of Wikipedia, the free encyclopedia
Wikivoyage has a phrasebook for Twi.
  • Akan at Ethnologue (22nd ed., 2019)
  • Language resources at LangMedia (Five College Center for World Languages)
  • Akan basic course
  • Bibliography of structural properties of the Twi language at WALS Online (The World Atlas of Language Structures)
  • Learn Twi App