Xylopia aethiopica

Xylopia aethiopica yɛ dua a ɛyɛ ahahanmono, ɛyɛ huam, a ɛfiri Annonaceae abusua mu a ɛtumi nyini kɔduru mita aduonu(20). Ɛfiri kwaeɛ a nsuo tɔ na owia bɔ kɛsep wɔ hɔ ne kwaeɛ a ɛyɛ nwunu a ɛwɔ Afrika savanna mmeae mu.Wɔde X. aethiopca (hwentea) nnuaba a aho di dwuma sɛ nnuhuam ne nhabannuru.

N'abɔseɛ sesa

Xylopia yɛ nhyɛsoɔ a ɛfiri Hela kasa mu ξυλον πικρον (xylon pikron) a ɛkyerɛ "dua a ɛyɛ nwononwono". Ahaban no din a ɛtɔ so mmienu, aethiopica, no kyerɛ dua no abɔseɛ, wɔ Ethiopia, ɛwom sɛ mprempren yi ɛnyin kɛse paa sɛ nnɔbae wɔ Ghana, Togo ne Abibirem Atɔeɛ Fam mmeae afoforo deɛ.[1]

Nkyekyɛmu sesa

Xylopia aethiopica nyini wɔ Abibirem mmeaeɛ a nsuo tɔ na swia bɔ kɛse.Ɛwɔ kwaeɛ a nsuo tɔ kɛse wɔ hɔ, titire wɔ mmeaɛ a ɛbɛn mpoano. Ɛsan nso nyin wɔ asubɔnten ho ne kwae a ɛwɔ anoano mu, ne sare mmeaeɛ a ɛhɔ yɛ kusuu.[2]

Nea yɛde yɛ sesa

Wɔde Xylopia aethiopica di dwuma kɛse wɔ adanse, Afrikafo aduan ne amammerɛ mu nnuro yɛ mu.Wɔde afifideɛ no nnua yɛ pono ne mpaapaemu. Nnua no tumi si mmoawa a yɛfrɛ wɔn "termite" ano na wɔde di dwuma wɔ asese bɔ mu: "posts, scantlings, roof-ridges ne joists". Wɔde nnua no nso yɛ ahyɛmma a wɔde yɛ: adum, ahyɛmma, ahyɛmma a wɔde hyɛmma ne spars. Wɔ Togo ne Gabon no, na wɔtaa de nnua yɛ agyan ma abɔmmɔfoɔ ne akofoɔ. [3]

Afifideɛ no nnua anaa nnuaba no ho aba mfasoɔ a wɔde sa ahurututu mu yare, anaasɛ sɛ aduro a wɔde hohoro ano de sa se yareɛ. Wɔde adi dwuma nso sɛ aduro a wɔde sa akisikuru ne atiridiinini. Sɛ wɔde nnuaba no akyi hyɛ nsa mu a, wɔde sa ntehyeewa, yafunu ne ahotutuo.[3]

Wɔ Senegal no, wɔde nnuaba no yɛ café Touba, kɔfe anonne a ɛyɛ ɔman no honhom mu anonne ne Mouride anuanom no amammerɛ anonne dɛ.[4]Wɔ Mfinimfini Mmere no mu no, na wɔde nnuaba no kɔ Europa sɛ ‘mako.’ Wɔ Nigeria apueɛ fam no, afifideɛ no aba yɛ ade titire a wɔde yɛ mpɔtam hɔ nkwan na wɔde ma wɔn a wɔma wɔ mma nofoɔ. Ɛda so ara yɛ ade titire a wɔdi ho dwa wɔ mpɔtam wɔ Abibirem nyinaa sɛ nnuhuam, ne ade a wɔde yɛ aduane ne nnuro. Ɛtɔ da bi a wɔde aduaba no gu nsuhina mu de te wɔn ho.[3]

Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ sesa

  1. Orwa; et al. (2009). "Xylopia aethiopica" (PDF). Agroforestry Database 4.0. World Agroforestry Center. Retrieved 1 January 2013.
  2. A.Rhttps://en.m.wikipedia.org/wiki/Conservatoire_et_Jardin_botaniques_de_la_Ville_de_Gen%C3%A8ve
  3. 3.0 3.1 3.2 6] Burkill, Humphrey Morrison (1985). Entry for Xylopia aethiopica Dunal A. Rich.: family ANNONACEAE.
  4. BBC Afrique (15 August 2012). "Café Touba, du bonheur plein la tasse" (Reprint) (in French).