Acacus Mmepɔw so

Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Akakuo Mmepɔ anaa Tadrart Akakus ( Arabic / ALA-LC : Tadrārt Akākūs ) yɛ mmepɔw bi a ɛwɔ Ghat Mantam sare so wɔ Libya atɔe fam, Sahara fa bi . Wɔwɔ Ghat kurow a ɛwɔ Libya, no apuei fam, na efi Algeria hye so kɔ atifi fam, bɛyɛ 100 kilometres (62 mi) . Mpɔtam hɔ wɔ abotan so adwinni ahorow a ɛdɔɔso titiriw a edii abakɔsɛm anim .

Abakɔsɛm sesa

Etymology ho adesua sesa

Tadrart yɛ ɔbea kwan a wɔfa so yɛ "bepɔw" wɔ Berber kasa ahorow mu (ɔbarima: adrar ).

Wonim mpɔtam hɔ sɛ ɛwɔ abotan so adwinni na wɔkyerɛw too hɔ sɛ UNESCO Wiase Agyapade wɔ 1985 mu esiane hia a mfonini ne adwini ahorow yi ho hia nti. Mfonini ahorow no yɛ 12,000 A.Y.B., kosi afe 100 CE na ɛda amammerɛ ne abɔde mu nsakrae a aba wɔ mpɔtam hɔ adi.

Mmoa te sɛ akraman, asono, akɔre ne yoma ho mfonini ne mfonini ahorow wɔ hɔ, nanso nnipa ne apɔnkɔ nso ho mfonini wɔ hɔ . Wɔyɛ nnipa ho mfonini wɔ da biara da asetra mu tebea horow mu, sɛ nhwɛso no, bere a wɔreyɛ nnwom na wɔresaw no.

Nneɛma a wɔsɛe no ne ɔsɛe fi 1969 sesa

Wɔ Muammar Gaddafi ’s nnisoɔ mu firi afe 1969 kɔsi afe 2011 no, wɔbuu wɔn ani guu Department of Antiquities so kɛseɛ. Efi afe 2005 no, petrol a wɔde asie asase ase a wɔhwehwɛ no de abotan so adwinni no ankasa ato asiane mu. Wɔde asasewosow hama di dwuma de asorɔkye a ɛyɛ hu kɔ ase kɔhwehwɛ mmeae a ngo a ɛwɔ hɔ, na ɛwɔ nkɛntɛnso a ɛda adi wɔ abotan a ɛbɛn hɔ so, a nea ɛwɔ Tadrart Acacus abotan ho adwinni no ka ho.

Tete nneɛma a wɔfow no duu ɔhaw bi mu. Wɔ mmuaema mu no UNESCO kae sɛ wɔnyɛ ɔsatu kɛse bi a wɔde bɛma nkurɔfo ate ase, na wɔama nkurɔfo ahu Libya fam tutu ne amammerɛ agyapade no kɛse na wɔabɔ Libyafo kɔkɔ sɛ wɔn agyapade no "refow nneɛma a akorɔmfo refow na wɔn a wɔreyɛ no resɛe no."

Asase ho nsɛm sesa

Tadrart Acacus no wɔ nsase a ɛsono emu biara, efi nkoko a ɛsono ne kɔla so kosi abrannaa, abon, abotan a atew ne ho ne wadis (nkoko) a emu dɔ so. Nneɛma atitiriw a ɛyɛ nwonwa ne Afzejare ne Tin Khlega abrannaa. Ɛwom sɛ saa beae yi yɛ mmeae a ɛhɔ yɛ kusuu sen biara wɔ Sahara no mu biako de, nanso afifide te sɛ Calotropis procera a wɔde yɛ nnuru wɔ hɔ, na nsuten ne abura dodow bi wɔ mmepɔw no so.

Akenkan a ɛkɔ akyiri sesa

  • Di Lernia, Savino ne Zampetti, Daniela (wɔn a wɔkyerɛwee) (2008) La Memoria dell’Arte. Le pitture rupestri dell’Acacus tra passato e daakye, Florence, All’Insegna dell Giglio, na wɔde wɔn ho hyɛ mu;
  • Minozzi S., Manzi G., Ricci F., di Lernia S., ne Borgognini Tarli SM (2003) "Nse a wɔde di dwuma a ɛnyɛ aduannuru wɔ abakɔsɛm anim: Nhwɛso a efi Holocene Mfiase wɔ Central Sahara (Uan Muhuggiag, Tadrart Acacus, Libya)" Amerikani Nsɛmma nhoma a ɛfa nipadua mu nnipa ho 120: pp. 225–232 na ɛwɔ hɔ;
  • Mattingly, D. (2000) "Mfeɛ mpem dumienu a nnipa de yɛɛ nsakraeɛ wɔ Fezzan (Libya Sahara)" wɔ G. Barker, Graeme ne Gilbertson, D. D. (eds) The Archaeology of Drylands: Living at the Margin London, Routledge, pp. 160–79 na ɛwɔ hɔ;
  • Cremaschi, Mauro ne Di Lernia, Savino (1999) "Holocene Wim Tebea Nsakrae ne Amammerɛ mu Nkɔso wɔ Libya Sahara" African Archaeological Review 16(4): pp. 211–238 na ɛwɔ hɔ;
  • Cremaschi, Mauro, ne ne mfɛfo; Di Lernia, Savino, ne ne mfɛfo; ne Garcea, Elena A. A. (1998) "Nhumu bi a ɛfa Aterian ho wɔ Libya Sahara: Mmerebu, Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia, ne Fam Atutuw Ho Nhwehwɛmu" African Archaeological Review 15(4): pp. 261–286 na ɛwɔ hɔ;
  • Cremaschi, Mauro ne Di Lernia, Savino (eds., 1998) Wadi Teshuinat: Tete nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ne Abakɔsɛm a edii kan bae wɔ Fezzan Kesee Fam Atɔe (Libya Sahara) Florence, All’Insegna del Giglio;
  • Wasylikowa, K. (1992) "Holocene afifideɛ a ɛwɔ Tadrart Acacus mpɔtam, SW Libya, a egyina afifideɛ macrofossils a ɛfiri Uan Muhuggiag ne Ti-n-Torha Two Caves fam tutu mmeaeɛ so" Origini 16: pp. 125–159 na ɛwɔ hɔ;
  • Mori, F., (1960) Arte Preistorika del Sahara Libico Rome, De Luca, ne nea ɛwɔ hɔ nnɛ no yɛ nea wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ nwonwa so;
  • Mori, F., (1965) Tadrart Acacus, Turin, Einaudi, ne wɔn a wɔka wɔn ho no;
  • Mercuri AM (2008) Afifideɛ a wɔde di dwuma ne mmusuakuo ho adanseɛ a ɛfiri Wadi Teshuinat mpɔtam (Tadrart Acacus, Libya Sahara). Fam tutu Nyansahu Ho Nsɛmma Nhoma 35: 1619-1642;
  • Mercuri AM (2008) Nnipa nkɛntɛnsoɔ, afifideɛ asase nkɔsoɔ ne wim tebea ho nsusuiɛ a ɛfiri tetefoɔ afifideɛ ho kyerɛwtohɔ a ɛwɔ Wadi Teshuinat mpɔtam (Libya Sahara). Nsɛmma nhoma a ɛfa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛyɛ kusuu ho 72: 1950-1967.