Aduro yɛ sɛ worenya atenka bi ama yarefoɔ bi.[1] [2] Sɛ worehwɛ na wafii wo na wasosɔ ano, asikwan,asa wɔn yadeɛ na wɔanya apomuden.Wɔde nnuro bi a etumi sosɔ ano, mfidie nhwehwɛ mu, awosuo nhwehwɛ mu ne ayaresa nhwehwɛ mu de asa anaa asi yadeɛ no kwan nkanka deɛ yɛde name aborɔfo nnuro ne oprehane so nanso ebi nso nam apɔmtenetene so ne mfidie a yɛde yɛ apɔmuden adwuma ne deɛ ɛkeka ho.[3]

Wɔde nnuro ade dwuma firi tete yɛnananom aberɛ so, duruu berɛ bi no na adane nsanodwuma na ɛnne ɔsom ne gyedie anya twaka.

Nnuro ho Abodin. sesa

Aduro (yɛ ɔkwan a yɛfa so hwehwɛ nnipadua no mu na yɛsi yadeɛ anokwan , prognosis, sa yadeɛ na yɛsi yadeɛ anokwan.[4] edin asɛm aduro no firi latinfoɔ kasa mu a ɛkyerɛ sɛ medicus, nkyerɛase ne sɛ ɔduyɛfoɔ anaa obi a ɔhwɛ aduro so.[5][6]

Ayaresa adwuma sesa

 
The Doctor by Sir Luke Fildes (1891)
 
Elizabeth Blackwell, the first female physician in the United States graduated from SUNY Upstate (1847)

Ayaresa a ɛwɔ hɔ ne ayaresa adwuma no da nson wɔ wiase nyinaa ɛnam yɛn amammerɛ ne yɛn nimdeɛ a yɛwɔ nti. Abɛɛfo nnuro dodoɔ no ara firi Abibirem atoeɛ, na Ɔman a afei na wɔn resi mpuntuo kwan so te sɛ, Abibirem ne Asia deɛ dodoɔ gye abibiduro di yie wɔ berɛ a adanseɛ ketewa bi ɛwɔ n'ahoɔden ho, sisodua biara nni hɔ a yɛde ma wɔn a wɔdi ho dwuma no.[7]

Aman a atu mpɔn dada no deɛ nnuro a adanseɛ kɛkɛ na ɛwɔ ho no deɛ ɛnyɛ baabiara na wɔde di dwuma wɔ ayaresa adwuma no mu ; nhwɛsoɔ, afe 2007 nhwehwɛmu a ɛmu dɔ bɛtɔɔ dwa sɛ ɔha nkyekyemu aduanan (49%) wɔ saa dwumadie yi mu sɛ dodoɔ no ara nni adanseɛ anaa nnyinaso a ɛkyerɛ sɛ ɛyɛ anaa ɛnyɛ.[8]

Abɛɛfo ayarehwɛ a ɛrekɔ so yi deɛ, wɔn a wɔwɔ suahunu wɔ nnuro mu ne wɔn aboafoɔ na wɔn hwehwɛ ayarefoɔ mu, de wɔn fa mfidie ahodoɔ, dosodoso wɔn asa wasa wɔn yareɛ wɔ abɛɛfo kwan so de si yareɛ anokwan. Ayonkofa a ɛda dokota ne ɔyarefoɔ no tɛm no hyɛ aseɛ firi wɔn nkitahodie ne ɔyarefoɔ no yareɛ ho nsɛm a ɛwɔ hɔ dada ne nnuro a yɛde ama no, deɛ ɛdi hɔ ayaresa mu nhwehwɛmu ne nhwehwɛmu a ɔbɛyɛ no wɔ abɔntene anaa ɔde n'ani bɛyɛ.[9] Afidie nketewa a yɛde yɛ nhwehwɛmu bi te sɛ (e.g. stethoscope, tongue depressor) ɛna mpɛn pii no wɔde yɛ adwuma.

Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ sesa

  1. Firth, John (2020). "Science in medicine: when, how, and what". Oxford textbook of medicine. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-0-19-874669-0.
  2. Saunders, John (June 2000). "The practice of clinical medicine as an art and as a science". Med Humanit. 26 (1): 18–22. doi:10.1136/mh.26.1.18. PMID 12484313. S2CID 73306806.
  3. "Dictionary, medicine". Archived from the original on 4 March 2016. Retrieved 2 December 2013.
  4. "Medicine". Oxford Dictionaries Online. Oxford University Press. Archived from the original on 18 August 2021. Retrieved 8 November 2014.
  5. Etymology: Lua error in package.lua at line 80: module 'Module:Language/name/data' not found., from ars medicina "the medical art", from medicus "physician". (Etym.Online Nhwɛsoɔ:Webarchive) Cf. mederi "to heal", etym. "know the best course for", from PIE base *med- "to measure, limit. Cf. Greek medos "counsel, plan", Avestan vi-mad "physician"
  6. "Medicine" Nhwɛsoɔ:Webarchive Online Etymology Dictionary
  7. Nhwɛsoɔ:Cite periodical
  8. El Dib RP, Atallah AN, Andriolo RB (August 2007). "Mapping the Cochrane evidence for decision making in health care". Journal of Evaluation in Clinical Practice. 13 (4): 689–92. doi:10.1111/j.1365-2753.2007.00886.x. PMID 17683315.
  9. Coulehan, John L.; Block, Marian R. (2005). The Medical Interview: Mastering Skills for Clinical Practice (5th ed.). F. A. Davis. ISBN 978-0-8036-1246-4. OCLC 232304023.