Amanitore (afeha a ɛto so 1 Y.B. mfiase anaa mfinimfini), a wɔsan kyerɛw Amanitere anaa Amanitare, [1] yɛ Nubia Kandake, anaa ɔhemmaa a odi ade, a ofi tete Kushite Ahemman Meroë, a wɔsan frɛ no Nubia wɔ tete nhoma pii mu no mu. Nkyerɛwde foforo bi ne Candace ne Kentake. Wɔ Misrifo nkyerɛwde a wɔde nkyerɛwde a ɛyɛ fɛ akyerɛw mu no, wɔkenkan ahengua din Amanitore sɛ Merkare . Wɔka Kandakefo pii ho asɛm sɛ akofo-ahemmaa a wodii asraafo anim wɔ ɔko mu.

Nkwa sesa

Wɔtaa ka Kandake Amanitore ho asɛm sɛ ɔne Natakamani yɛ co-regent ɛwom sɛ ɛnyɛ nea ɛda adi sɛ na ɔyɛ ne yere anaa ne maame de. [2]

Na n’ahemfie wɔ Gebel Barkal wɔ nnɛyi Sudan, a mprempren ɛyɛ UNESCO agyapade. Na beae a na odi tumi no wɔ Nil ne Atbara nsubɔnten ntam. [3]

Na ɔka Meroitic abakɔsɛm bere no ho na n’ahenni fii ase wɔ 1 A.Y.B. Amanitaraqide, a odii n’ade no nniso wiei wɔ afe 50 Y.B. [4]

Wɔasie Amanitore wɔ n’ankasa pyramid mu wɔ Meroë. Ɔboda no yɛ bɛyɛ mita asia ahinanan wɔ ne nnyinaso, na ɛnyɛ pyramid wɔ akontaabu ntease mu.

Adansi adwuma ahorow sesa

Na Amanitore ka Kush adansifo akɛse a wotwa to no ho. Ɔde ne ho hyɛɛ asɔredan kɛse a wɔsan sii maa Amun wɔ Meroë ne Amun asɔredan a ɛwɔ Napata bere a Romafo bubuu no akyi no mu. Wɔyɛɛ nsukorabea ahorow a wɔde bɛkora nsu so nso wɔ Meroë wɔ n’ahenni mu. [5] Sodifo baanu no nso sii Amun asɔredan ahorow wɔ Naqa ne Amara .

Adansi dodow a wosii wɔ afeha a edi kan no mfinimfini fa no kyerɛ sɛ na eyi ne bere a wodii yiye sen biara wɔ Meroitic abakɔsɛm mu. [6] Wosisii Nubia pyramid bɛboro ahanu, na wɔfow dodow no ara tete.

Apam Foforo sesa

Amanitore betumi ayɛ kandake a wɔaka ne ho asɛm wɔ Bible mu wɔ asɛm a ɛfa Etiopiani no adwensakra ho wɔ Asomafo no Nnwuma 8:26–40:

Na Awurade bɔfoɔ no ka kyerɛɛ Filipo sɛ: Sɔre kɔ anafoɔ fam kɔ ɔkwan a ɛsiane firi Yerusalem kɔ Gasa a ɛyɛ sare so no so. Na ɔsɔre kɔeɛ, na hwɛ, Etiopia barima bi a ɔwɔ tumi kɛseɛ wɔ Etiopiafoɔ hemmaa Kandake ase a ɔhwɛ n’akoradeɛ nyinaa so, na ɔbaa Yerusalem sɛ ɔrebɛsom no, resan aba, na ɔte hɔ wɔ ne teaseɛnam mu kenkan odiyifo Yesaia....

Wɔ amammerɛ a agye din mu sesa

  • Amanitore di Nubia anibuei anim wɔ 2016 4X video agodie Civilization VI a Firaxis Games yɛe no mu .
  • Amanitore yɛ ɔsahene a wotumi nya no wɔ video so agodie Rise of Kingdoms mu.

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa

  1. Richard A. Lobban Jr. (2020-10-20). Historical Dictionary of Medieval Christian Nubia (in English). Rowman & Littlefield. p. 16. ISBN 978-1-5381-3341-5.
  2. Török, László p.262 The Image of the Ordered World in Ancient Nubian Art: The Construction of the Kushite Mind (800 BCE – 300 CE) (Probleme Der Agyptologie) Brill; illustrated edition (28 Nov 2001) ISBN 978-90-04-12306-9
  3. 50 Greatest Africans — Pharaoh Natakamani and Queen Amanitore & Ngola Ann Nzinga, whenweruled.com, accessed 28 December 2008
  4. Department of Egyptian Art.
  5. 50 Greatest Africans — Pharaoh Natakamani and Queen Amanitore & Ngola Ann Nzinga, whenweruled.com, accessed 28 December 2008
  6. The Kingdom of Kush, László Török, 198 and p461, ISBN 90-04-10448-8, accessed 27 December 2008