Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Aššur ( /ˈ æ s ʊər / ; Sumeria kasa mu : 𒀭𒊹𒆠 AN. ŠAR 2 KI, Asiriafo nkyerɛwde :</img> Aš-šur KI, "Onyankopɔn Kurow Aššur ";[1][2] Syriac Āšūr a ɔyɛ ; Persia kasa dedaw 𐎠𐎰𐎢𐎼 Aθur, Persian kasa  : Ɔyɛ Āšūr ; Hebrew , ʾAššūr, Arabic ), a wɔsan frɛ no Ashur ne Qal’at Sherqat, yɛ Asiria Man Dedaw (2025–1750 A.Y.B.), Mfinimfini Asiria Ahemman (1365–1050 A.Y.B.), ne bere bi no, Asiria Ahemman Foforo ( 911–608 A.Y.B. Kurow no nkae da Asubɔnten Tigris atɔe fam mpoano, wɔ baabi a ɛne ne nsubɔnten, Zab Ketekete, hyia no atifi fam, wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ Iraq, sɛ yɛbɛka no yiye a, ɛwɔ al-Shirqat Mantam a ɛwɔ Saladin Mantam no mu.

Wɔkɔɔ so faa kurow no ankasa bɛyɛ mfe 4,000, fi Ahemman Mfiase Bere no so kosii afeha a ɛto so 14 Y.B. Beaeɛ no yɛ Wiase Agyapadeɛ Beaeɛ, ɛfiri sɛ wɔde aka saa ahyehyɛdeɛ no mmeaeɛ a ɛwɔ asiane mu din ho wɔ afe 2003 mu wɔ ntawntawdie a ɛbaaeɛ wɔ Iraq ntua a U.S. dii anim wɔ afe 2003 mu akyi ne ɛnam abura a wɔresusu ho a ɛbɛma nsuo ayiri wɔ beaeɛ no bi nti . Assur da 65 kilometres (40 mi) beae a Nimrud wɔ no anafo fam ne 100 km (60) na ɛwɔ hɔ mi) Niniwe anafo fam .

Nhwehwɛmu ho abakɔsɛm sesa

Germanfo fam tutufo fii ase hwehwɛɛ beae a Assur wɔ no wɔ 1898 mu. Friedrich Delitzsch na ɔhyɛɛ aseɛ tutuu fam wɔ afe 1900 mu, na wɔtoaa so wɔ 1903–1913 mu denam kuw bi a wɔfiri Deutsche Orient-Gesellschaft a Robert Koldewey dii wɔn anim mfitiaseɛ no na akyiri yi Walter Andrae dii wɔn anim.[3][4][5][6][7] Wohuu dɔte abopon bɛboro 16,000 a wɔde cuneiform nkyerɛwee wɔ so. Germanfo fam tutufo no de nneɛma a wohuu no baa Berlin maa Pergamon Tete Nneɛma Akorae no nneɛma a wɔaboaboa ano no yɛɛ kɛse .

Din sesa

Aššur yɛ kurow no, asase a kurow no di so, ne ne nyame a ɔhwɛ so a ɛhɔfo no nyaa wɔn din fii mu no din, sɛnea na Asiria man a ɛkaa nea ɛnnɛ wɔfrɛ no Iraq atifi fam, Siria atifi fam apuei ne Turkey anafo fam apuei ho nyinaa yɛe no . Ɛnnɛ wɔda so ara hu Asiriafo wɔ Mfinimfini Apuei nyinaa, titiriw wɔ Iraq, Iran, Syria, Turkey, ne Atubrafo a wɔwɔ atɔe fam wiase no mu. Assur nso ne edin Siria ne nsɛmfua a wɔde frɛ Siria Kristofo no mfiase, na eyinom yɛ Indo-Europafo a mfiase no na wonya fii Asiria mu, na mfehaha pii no ɛfa Asiria ne Asiriafo nkutoo ho (hwɛ Siria Nkyerɛwde ) ansa na wɔde redi dwuma nso wɔ Levant ne emufo denam Seleucid Ahemman no so wɔ afeha a ɛto so 3 A.Y.B.

Abakɔsɛm sesa

Kɔbere Mmere no Mfiase sesa

Sɛnea The Oxford Companion to the Bible kyerɛ no, wɔkyekyee Assur wɔ anhweatam bi so wɔ Tigris atɔe fam bɛyɛ kilomita 35 wɔ nea ɛne Zab Asubɔnten a ɛwɔ fam no hyia no atifi fam ".[8] Fam tutu da no adi sɛ na beae a kurow no wɔ no wɔ mfirihyia apem a ɛto so 3 A.Y.B. Ná eyi da so ara yɛ Sumeriafo bere, ansa na Asiria reba. Wohuu kurow no nkae a akyɛ sen biara wɔ Ishtar asɔredan no fapem mu, ne Ahemfie Dedaw no nso. Wɔ bere a edi hɔ no mu no, na ahene a wofi Akkad Ahemman no mu na wodi kurow no so . Wɔ Ur Ahemman a Ɛto so Abiɛsa mu no, na Asiria amrado a wɔhyɛ Sumeria ase na wodi kurow no so .[9]

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa

  • kwell, Chichester 2012, Vol. II, 851-866.
  1. Also phonetically Nhwɛsoɔ:Script/Cuneiform a-šur4 or Nhwɛsoɔ:Script/Cuneiform aš-šur Sumerian dictionary entry Aššur (GN)
  2. Pongratz-Leisten, Beate (2015). Religion and Ideology in Assyria (in English). Walter de Gruyter GmbH & Co KG. p. 110. ISBN 978-1-61451-426-8.
  3. Walter Andrae, Der Anu-Adad-Tempel in Assur, JC Hinrichs, 1909, (1984 reprint ISBN 3-7648-1805-0)
  4. Walter Andrae, Die Stelenreihen in Assur, JC Hinrichs, 1913, (1972 reprint ISBN 3-535-00587-6)
  5. Walter Andrae, Die archaischen Ischtar-Tempel in Assur, JC Hinrichs, 1922, (1970 reprint ISBN 3-7648-1806-9)
  6. Walter Andrae, Hethitische Inschriften auf Bleistreifen aus Assur, JC Hinrichs, 1924
  7. Walter Andrae, Das wiedererstandene Assur, 1938, JC Hinrichs, (1977 reprint ISBN 3-406-02947-7)
  8. Asshur Abarim Publications
  9. Joshua J. Mark. "Ashur". World History Encyclopedia.