Burkina Faso yɛ ɔman a ɛnyɛ asase so wɔ Afrika Atɔe fam a ne kɛse yɛ kilomita 274,200 (105,900 sq mi), na ɛne Mali wɔ atifi fam atɔe, Niger wɔ atifi apuei, Benin wɔ anafo fam apuei, Togo ne Ghana wɔ anafo fam, ne Ivory Coast wɔ anafo fam atɔe. Eduu afe 2021 no, na ɔman no mu nnipa dodow yɛ 20,321,378.[1] Kan no na wɔfrɛ no Republic of Upper Volta (1958–1984), na Ɔmampanyin Thomas Sankara sesaa ne din sɛ Burkina Faso. Wɔfrɛ ne manfo Burkinabè na n’ahenkurow ne kurow kɛse ne Ouagadougou.Wɔtaa kyerɛ ne din ase kɔ Borɔfo kasa mu sɛ "Land of Honest Men".[1]

Mmusuakuw a wɔdɔɔso sen biara wɔ Burkina Faso ne Mossifo, a wɔtraa mpɔtam hɔ wɔ afeha a ɛto so 11 ne 13 mu no. Wɔde ahenni ahorow a tumi wom te sɛ Ouagadougou, Tenkodogo, ne Yatenga sii hɔ. Wɔde ahenni ahorow a tumi wom te sɛ Ouagadougou, Tenkodogo, ne Yatenga sii hɔ. Wɔ 1896 mu no, Fransefo yɛɛ no ​​atubraman sɛ Fransefo Afrika Atɔe Fam fã; wɔ 1958 mu no, Upper Volta bɛyɛɛ atubraman a ɛhyɛ ne ho so wɔ Fransefo Aman Nkabom no mu. Wɔ 1960 mu no, enyaa ahofadi koraa bere a Maurice Yaméogo yɛɛ ɔmampanyin no. Efi bere a onyaa ahofadi no, na ɔman no ayɛ nea entumi nnyina pintinn, ɔpɛ, ɔkɔm ne adifudepɛ. Atuatew ahorow nso akɔ so wɔ ɔman no mu, wɔ afe 1966, 1980, 1982, 1983, 1987, ne mprenu wɔ afe 2022 mu, wɔ January ne September mu, ne mmɔden a wɔbɔe wɔ afe 1989 mu ne foforo wɔ afe 2015 mu.

Thomas Sankara yɛɛ ɔman no ɔmampanyin firi afe 1982 kɔsii sɛ wɔkumm no wɔ afe 1987 atuateɛ a Blaise Compaoré dii anim, a ɔbɛyɛɛ ɔmanpanin na ɔdii ɔman no so kɔsii sɛ wɔyii no fii hɔ wɔ Ɔkɔtɔberɛ 31, 2014. Na Sankara ayɛ asetra ne sikasɛm nhyehyɛe bi a ɛyɛ aniberesɛm a nea ɛka ho ne ɔman no nyinaa mu akenkan ne akyerɛw ɔsatu, asase a wɔbɛsan akyekyɛ ama akuafo, keteke ne akwan a wɔbɛyɛ, ne mmea awotwaa a wotwitwa, aware a wɔhyɛ wɔn ma wɔhyɛ wɔn, ne aware dodow a wɔbara. Burkina Faso anya nkɛntɛnsoɔ kɛseɛ wɔ Islamfoɔ amumɔyɛsɛm a ɛrekɔ soro wɔ Sahel firi afe 2010 mfeɛ no mfimfini. Asraafo

Asraafo pii a wɔn fã bi ne Islamic State (IS) anaa al-Qaeda yɛ biako no yɛ adwuma wɔ Burkina Faso ne ɔhye no atifi wɔ Mali Ɔman no mufo ɔpepem 21 no mu bɛboro ɔpepem biako yɛ nnipa a wɔatu afi ɔman no mu. Ɔman no mufo ɔpepem 21 no mu bɛboro ɔpepem biako yɛ nnipa a wɔatu afi ɔman no mu. More than one million of the country's 21 million inhabitants are internally displaced persons. Burkina Faso's militaryne Niger. Ɔman no mufo ɔpepem 21 no mu bɛboro ɔpepem biako yɛ nnipa a wɔatu afi ɔman no mu. gyee tumi wɔ atuatew mu wɔ 23–24 Ɔbɛnem 2022, na ɔtuu Ɔmampanyin Roch Marc Kaboré gui. Wɔ Ɔbɛnem 31 no, asraafo mpanyimfo kuw no san de ɔman mmara no bae na wɔpaw Paul-Henri Sandaogo Damiba sɛ bere tiaa mu ɔmampanyin, a wotuu n’ankasa gui wɔ atuatew a ɛto so abien mu wɔ September 30 mu na wɔde asraafo panyin Ibrahim Traoré sii n’ananmu.

Burkina Faso yɛ aman a wonnyaa nkɔso pii no mu biako, na ne GDP yɛ dɔla ɔpepepem $16.226. Ɛhɔfo bɛyɛ ɔha biara mu 63.8 de Nkramofo di dwuma, bere a ɔha biara mu 26.3 de Kristosom di dwuma.[2] Ɔman no kasa a wɔde di dwuma wɔ aban ne aguadi mu ne Franse kasa. Ɔman no kasa a wɔde di dwuma wɔ aban ne aguadi mu ne Franse kasa. Abibifoɔ kasa 60 na ɛwɔ hɔ a Burkinabè aban no agye atom wɔ aban kwan so, na kasa a wɔtaa ka, Mooré, na ɔmanfoɔ bɛboro fã ka.[3] Ɔman no wɔ amammerɛ a emu yɛ den na ɛwɔ asasesin mu abɔde a nkwa wom, na sika kɔkɔɔ, manganese, kɔbere ne limestone pii wɔ hɔ. Burkinabè adwinni wɔ abakɔsɛm a ɛyɛ fɛ na ɛware, na agye din wɔ wiase nyinaa wɔ ne kwan a wɔfa so yɛ nneɛma a ɛyɛ katee no ho. Wɔdi ɔman no so sɛ ɔman a ɛwɔ ɔmampanyin fã a ɛwɔ tumidi, mmarahyɛ bagua ne atemmu tumi. Burkina Faso yɛ Amanaman Nkabom, La Francophonie ne Islam Nkɔmmɔbɔ Ahyehyɛde no muni. Mprempren wɔagyae no wɔ ECOWAS ne Afrika Aman Nkabom no mu.

Beaq a menyaa Momoa fii sesa

  1. Burkina Faso Population 2023 (Live), retrieved 2023-09-15
  2. Burkina : 48,1% de la population du Sud-ouest pratique l’Animisme (officiel) | AIB - Agence d'Information du Burkina, 2023-03-26, archived from the original on 2023-03-26, retrieved 2023-09-15{{citation}}: CS1 maint: bot: original URL status unknown (link)
  3. Corinne Brion (2014-11-01), Global voices Burkina Faso: Two languages are better than one (in American English), retrieved 2023-09-15