Ignatius Kutu Acheampong

Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Ignatius Kutu Acheampong
6th Head of state of Ghana*
Bere
13 January 1972 – 5 July 1978
DeputyNone – (1972 – Oct 1975)
Lt. Gen. F.W.K. Akuffo (1975–1978)
OdikanfoEdward Akufo-Addo
AnanmusiniLt. Gen. F.W.K. Akuffo
Ne ho asɛm
Awo bere(1931-09-23)23 September 1931
Gold Coast
Owu bere16 June 1979(1979-06-16) (aged 47)
Accra, Ghana
NehokaniFaustina Acheampong
N'adwumaSoldier
ReligionChristian
Military service
AllegianceGhana
Branch/service Ghana Army
Years of service1951–1978
RankGeneral
UnitRoyal West African Frontier Force
Battles/warsCongo Crisis
*Head of State of a military government

Ignatius Kutu Acheampong (23 September 1931 – 16 June 1979) yɛ kane manpanyin a odi asraafo aban anim wɔ Ghana, na odii ade firi Junuary da ɛtɔ so 13 afe 1972 kosii July da ɛtɔ so 5, afe 1978 mu bre a wɔde abantuguo tuu no gui. Akyire wɔbɔɔ no tuo kuu no.

Ne ho nsɛm sesa

Wɔ wɔɔ Acheampɔn wɔ Asante mantam a na n’awofo yɛ Cotholicfo. Ɔkɔɔ Raman Catholicfo sukuu a ɛwɔ Trabuom ne St. Peters sukuu a (ɛno nso yɛ Catholicfo dee) wɔ Kumasi, a ne nyinaa wɔ Asante Mantam mu wɔ Ghana. Ɔtoaa so kɔɔ sukuu a ɛde Central Commerce College a ɛwɔ Agona Swedru wo Mfinfin Mnatam mu wo Ghana. Wɔ faa no wɔ Ghana asraafo adwuma mu wɔ afe 1959 na oka Un banbɔfo a wɔkɔɔ Congo bre a nsɛmnsɛm sii.

Amanyɔsɛm sesa

Acheampong tuu kabi ma me nka bi amanbuo an ɛyɛ Progress Party a wɔn kandifo ne Dr. Kofi Busia no gui a wanhwie mmogya angu wɔ January da ɛtɔ so 13, afe 1972 mu. ɔbɛyɛɛ manpanyin ne ɔkandifo maa National Redemption Council a akyire wɔdanee no yɛɛ Supreme Miltary Council wɔ October da ɛtɔ so 9, afe 1975 mu, wɔpagyaa Acheampong firi ne dibea a ɛne Colonel no mu kɔɔ General na wɔyɛɛ yɛ ɔkandifo.

Nsɛm titriw, abakɔsɛm ne nyehyɛe ahodoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Acheapong bre so no bi ne nsesae fa ɛhyɛn a wɔka wɔ benkum so, a ɛne ‘’operation Keep Right’’ ‘Operations Feed yourself’ (a ɛyɛ nhyehyɛe wɔyɛɛ sɛnea ɛbɛboa oman no ama atumi de wɔn ho wɔn ho so kuayo mu) ‘’National Construction’ (nhyehyei woyeei na aboa ma nnwuma ahodoɔ ne nsano nnwuma), mpontuo nnwuma wɔyɛɛ wɔ nkuro akɛsee mu ne asiesie a wosiesie agoprama ahodoɔ so ma no bɛyɛɛ nea ɛyɛ nea ɛfata

Atetesɛm ahodoo pii kɔɔ so maa wɔde soboɔ bɔɔ no sɛ ɔyɛ obi ɔhyɛɛ kɛtɛasehyɛ ne porɔeɛ ho nkuran.

Bosome kakraa bi akyi bre a Acheampon bɛyɛɛ manpanyin no, kane manpanyin a ɔde Kwame Nkrumah wui wɔ April da a ɛtɔ so 27 wɔ afe 1972 mu bre a na ɔwɔ obi man so. Saabre no na aban ahodoɔ abesen kɔ wɔ ɔman no mu wo Nkrumah abantuguo no akyi, Acheampong maa ho kwan maa wɔde Nkrumah funu san bae ma wosiee no wɔ July da ɛtɔ so 9, afe 1972 wɔ ne kuro a wɔ woo no mu, Nkrroful a ɛwɔ Ghana.

Awudie sesa

Acheampong dii fo wɔ asraafo asɛndi maa wɔkɔkuu no kaa General Edward Kwaku Utuka ho wɔ afe June 16 afe 1979 mu, nna du akyi bre a wokuu kane akandifo mienu a wɔne Akwasi Afrifa ne Fred Akuffo, ne asraafo manpyinfo a wɔne Joy Amedume, George Boakye, Roger Joseph Felli ne Robert Kotei, eyi baa wɔ June 4 asraaso nsemnsem bi a esii  a emaa Flight Lieutenant Jerry Rawlings ne the AFRC a no woye asraafo nkumaa no  nyaa tumi no akyi. AFRC de Ghana baa aban a enni asraafo ase wɔ Sepetember afe 1979.

Abuasua sesa

Acheampon waree Faustina Acheampong. Ne nana yɛ bɔɔl bɔ ni a wo America a ɔde Charie Peprah. Ne nana foro ne Yakini Acheampong a osi akan ma bɔɔl bɔ kuo a ɛne Fulham FC.

Nkekaho sesa