Lawrence Rosario Abavana

Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Lawrence Rosario Abavana (1920 kosii May da ɛtɔ so 29, afe 2004) Wɔ woo Lawrence wɔ Navrongo. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Roman Catholic School a ɛwɔ Navorongo. ɔtoaa so kɔɔ Achimota College konyaa ntetee sɛ ɔkyerɛkyerɛni.

Lawrence Rosario Abavana
File:Lawrence Rosario Abavana, a Ghanaian politician.jpg
Member of the Ghana Parliament
for Navrongo
Bere
1965–1966
OdikanfoNew
AnanmusiniJoseph Evarisi Seyire
Member of the Ghana Parliament
for Kassena-Nankana South
Bere
1951–1965
OdikanfoNew
AnanmusiniConstituency abolished
Minister for Mines and Mineral Resources
Bere
February 1965 – June 1965
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah

Minister for Interior
Bere
May 1964 – February 1965
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoKwaku Boateng
Bere
June 1965 – February 1966
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
AnanmusiniJohn Willie Kofi Harlley
Minister for Information and Broadcasting
Bere
September 1962 – October 1963
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
Minister for Trade
Bere
May 1961 – August 1961
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoFerdinand Koblavi Dra Goka
AnanmusiniFerdinand Koblavi Dra Goka (ministry was merged with the Ministry of Finance)

Minister for Health
Bere
July 1960 – May 1961
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
AnanmusiniKomla Agbeli Gbedemah
Bere
October 1963 – January 1964
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
Commissioner of Northern Ghana
Bere
4 November 1957 – July 1960
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah

Minister for Agriculture
Bere
1957 – 4 November 1957
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
Bere
October 1961 – September 1962
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoKojo Botsio
AnanmusiniKrobo Edusei
Ne ho asɛm
Awo bere1920
Navrongo, Gold Coast
Owu bere2004
CitizenshipGhanaian
Sukuu a w'akɔAchimota College

Ne mmɔfrase ne Nhomasua sesa

Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kassena-Kananka Atɔe wɔ afe 1951 mu wɔ amanyɔkuo Conventions Peoples (CPP) Party din mu, wɔpaw no soafo abediakyire a ɔhwɛ nkitahodie ne nnwuma so wɔ saa afe no ara mu. Wɔ afe 1954 mu no, odii nkunim wɔ J .E Seyire a ogyinae wɔ amanyɔkuo Northen Peoples Party din mu no so  kuraa ne tumi no

Amanyɔsɛm sesa

Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kassena-Kananka Atɔe wɔ afe 1951 mu wɔ amanyɔkuo Conventions Peoples (CPP) Party din mu, wɔpaw no soafo abediakyire a ɔhwɛ nkitahodie ne nnwuma so wɔ saa afe no ara mu. Wɔ afe 1954 mu no, odii nkunim wɔ J .E Seyire a ogyinae wɔ amanyɔkuo Northen Peoples Party din mu no so  kuraa ne tumi no mu bre a  onyaa mma no 5,795 na n’akansifoo no nyaa 3,344. ɔbɛyɛɛ Soafo abediakyire a ɔhwɛ kuayɔ so wɔ saa afe no ara mu. Wɔ afe 1956 mu no, wɔpaw no sɛ soafo a onni asoe. Wɔ afe akyi no, womaa no asoe-Kuayo. Sɛ soafo a ɔhwɛ kuayɔ so no, odii Ghana ananmusifo anim kɔɔ kookoo a Nyiamu a ɛekɔɔ so wɔ September afe 1957. Wɔ November da a ɛtɔ so 4, afe 1957 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ Ghana Atifi. (Na Atifi fam mantam mu, atifi –atɔe ne Atifi-apue nyinaa ka ho) na wɔ July afe 1960 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ akwahosan so.  Wɔ afe 1 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwe dwadie so, na se soafo a ɔhwɛ dwadie so no, odii Ghana ananmusifo ani kɔɔ Dahomey wɔ August, afe 1961.  Wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ kwayɔ so ne mprenu soɔ wɔ October, saa afe no mu, na wɔ September afe 1962 mu no, wɔpaw no sɛ soafo a ɔhwɛ nkitahodie so. Sɛ, soafo a ɔhwɛ nkitahodie so no, odii Ghana ananmusifo anim kɔɔ nyiamu a Commonwealth Nations nktihodie asoafo yee wɔ London, afe 1963. ɔsoom sɛ soafo a ɔhwɛ nkitahodie so ne mprenu soɔ firi afe October afe 1963 kosii Januray afe 1964 mu.  Se Soafoa ɔhwe Akwahosan so no, odii Ghana ananmusifo anim kɔɔ nyhiamu bi a wɔyɛ faa akwahosan ne ahonidie a ɛkɔɔ so wɔ Alexandria, United Arab Republic (UAR) wɔ January, afe 1964 mu. ɔsan nso dii ananmusifo anim wɔ March afe 1964 mu kɔɔ nhyiamu a wɔyɛe ɛne Wiase Akwahosan Nyhiamu wɔ Geneva.  Wɔ afe 1964 mu no, wɔpaw no sɛ soafo a ɔhwɛ afisɛm so , wɔ afe 1965 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ fagudee nnwuma so.. Wɔ June da a etɔ so 11, afe 1965 mu no, wɔsan paw no biom se soafo a ɔhwe Afisem so. ɔsoom wɔ saa asoe yi kosii se wotuu Nkruma aban no gui wɔ afe 1966. Wɔpaw no ɔmanfutufo wɔ Ghana adehyeman a etɔ so 3 no firi 1979 kosii afe 1981.

N'asetena mu sesa

Nneɛma a n’anegye ho ne Tennis. Wɔpaw no sɛ kandifo wɔ kuo bi ɛde Retired Catholic Workers Association firi afe 1992 kosii se owui.

Owuo sesa

Owui bre a w’adi mfie 84 wɔ May da a ɛtɔ so 29, afe 2004 mu. Wosiee no July da a ɛtɔ so 3, afe 2004 mu..

Nkekaho sesa