Leptis Magna a wɔfrɛ no Magna

Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Na Leptis anaa Lepcis Magna a wɔde din afoforo nso frɛ no tete no yɛ Carthage Ahemman no ne Roma Libya kurow a agye din wɔ Wadi Lebda ano wɔ Mediterranea Po no mu .

Mfiase no na ɛyɛ afeha a ɛto so 7 A.Y.B., Foinikefo fapem, na wɔtrɛw mu kɛse wɔ Roma Ɔhempɔn Septimius Severus ( r. 193–211 ), a wɔwoo no wɔ kuropɔn no mu. Ná Augustan Asraafo Kuw a Ɛto so 3 no te ha sɛ wɔrebɔ kurow no ho ban afi Berberfo ntua ho. Bere a asraafo dɔm no gui wɔ Gordian III ase wɔ 238 mu akyi no, na kurow no abue kɛse ama ntua wɔ afeha a ɛto so 3 no awiei. Diocletian san de kurow no sii hɔ sɛ ɔmantam no ahenkurow, na ɛsan nyaa nkɔso bio kosii sɛ ɛhwee Vandalfo nsam wɔ afe 439 mu. Wɔsan de kaa Apuei Fam Ahemman no ho wɔ afe 533 mu nanso Berberfo ntua kɔɔ so haw no na wansan ansan annye kan hia no bio da. Ɛhwee Nkramofo ntua no nsam wɔ c. 647 mu na akyiri yi wogyaee no.

Edin ahorow sesa

Wɔkyerɛw Punic din a wɔde frɛ atrae no LPQ ( Punic ) anaa LPQY ( 𐤋𐤐𐤒𐤉 ). [1] [2] [3] Wɔde eyi abata Semitic ntini (a ɛwɔ Arabic kasa mu ) LFQ, a ɛkyerɛ "sɛ wɔbɛkyekye" anaa "wɔbɛka abom", a wosusuw sɛ ɛkyerɛ kurow no a wɔkyekyee. [4]

Wɔde saa din yi yɛɛ helafo sɛ Léptis ( Ancient Greek ), [5] a wɔsan frɛ no Léptis Megálē ( Λέπτις μεγάλη , "Greater Leptis") a ɛma ɛda nsow wɔ "Lesser Leptis" a ɛbɛn Carthage wɔ nnɛyi Tunisia no ho . Na Helafo nso frɛ no Neápolis ( Νεάπολις , "Kurow Foforo"). Wɔde saa din ahorow yi yɛɛ Latin kasa ne Lepcis anaa Leptis Magna ("Leptis Kɛse"), a ɛsan nso puei sɛ "Leptimagnese Kurow" ( Latin ). Latin kasa mu adaemone din ne "Leptitan" ( Leptitanus ). Ná wɔsan frɛ no Ulpia Traiana sɛ Roma atubraman. [3] Ne din wɔ Italia kasa mu ne Lepti Maggiore, na wɔ Arabic kasa mu no wɔtoo din Labdah ( لَبْدَة ).

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa

Nsɛm a wɔafa aka sesa