Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Munisipal(About this soundpronounciation of "Munisipal" ) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne mantam mmara a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.[1] [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom).

Kuropɔn betumi ayɛ amammui tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ United State mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, MesiKo Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.[2]

Amammoɔ tumi ahodoɔ sesa

Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.[3]

Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so sesa

Munisipal.

Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio.

Communes a ɛwɔ hɔ

Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (Franse, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ Belgium ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma ne Poland kasa mu gmina.

Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu.

Nsɛmfua afoforo

wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu.

Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fa.[citation needed]

Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ.

Borɔfo kasa

wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afa horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."[4]

Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu.

Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.[5][6]

Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako.

Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse.

Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.[7]

wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fa wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.[8]

Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu.

Wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.[9] Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu.

Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren.

Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.[10] Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.[11][12](hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow

Chinese kasa a wɔka no

Wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China).

Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )).

Beae a me nya moa firiiɛ sesa

  1. http://www.yourdictionary.com/municipality
  2. https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm
  3. https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung
  4. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5
  5. https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/
  6. http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf
  7. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)
  8. Archive copy (PDF), archived from the original (PDF) on 2017-12-01, retrieved 2022-07-14{{citation}}: CS1 maint: archived copy as title (link)
  9. https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality
  10. http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html
  11. http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/
  12. Archive copy, archived from the original on 2016-08-20, retrieved 2022-07-14{{citation}}: CS1 maint: archived copy as title (link)