Niokolo-Koba Ɔman Mmoa Yɛmmea

Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Niokolo-Koba Ɔman Mmoa Yɛmmea ( French , PNNK) yɛ Wiase Agyapade ne beae a wɔabɔ ho ban wɔ abɔde mu wɔ Senegal anafo fam apuei a ɛbɛn Guinea ne Bissau hye so. Niokolo-Koba Wimhyɛn Gyinabea, wimhyɛn gyinabea a wɔmfaa abo nsisi so na ɛkɔ hɔ.

Ɔman Mmoa Yɛmmea sesa

Wɔde sii hɔ sɛ beae a wɔakora so wɔ afe 1925 mu,[1] wɔde Niokolo-Koba too gua sɛ Senegal ɔman mmɔnten so atrae wɔ 1 Ɔbɛnem 1954. Wɔtrɛw mu wɔ 1969 mu, na wɔkyerɛw too hɔ sɛ Wiase Agyapade wɔ 1981 mu sɛ UNESCO-MAB Biosphere Reserve.[2] Wɔ afe 2007 mu no, wɔde kaa UNESCO List of Endangered World Heritage sites ho. 

Asase ho nsɛm sesa

Abɔnten so atrae no da beae bi a ɛwɔ mmepɔw so a Gambia Asubɔnten no atifi fam no sen fa mu, kɔ Guinea atifi fam atɔe hye so. Biosphere abɔnten so atrae no ankasa trɛw bɛyɛ kilomita 9,130 ahinanan, wɔ ahinanan kɛse bi a efi Upper Casamance / Kolda Mantam a ɛwɔ Guinea-Bissau hye so kɔ Tambacounda Mantam mu kosi kilomita ɔha fi Guinea hye a ɛbɛn Senegal anafo fam apuei no so. Ne sorokɔ fi mita 16 kosi mita 311.

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa

  • C. Michael Hogan na ɔkyerɛwee. 2009 mu. Ɔkraman a Ɔbɔ Abɔmmɔ a Wɔayɛ no Mfonini: Lycaon pictus, GlobalTwitcher.com, ed. N. Stromberg na ɔkyerɛwee
  • Wiase Nyinaa Nsɛm a Wɔakora So a Ɛfa Mmeae a Wɔabɔ Ho Ban / UNEP-Wiase Nyinaa Nneɛma a Wɔkora So Ho Nhwehwɛmubea (UNEP-WCMC), 2008.
  • Ministère de l’Environnement, de la Ahobammɔ a ɛfa abɔde ho, des Bassins de rétention ne des Lacs artificiels: Parcs ne reserves, 13 Ɔkɔtɔberɛ 2005.
  1. J. E. Madsen, D. Dione, A. S. Traoré, B. Sambou, "Flora and vegetation of Niokolo-Koba National Park, Senegal", p.214, in L. J. G. Van der Maesen, X. M. van der Burgt, J. M. van Medenbach de Rooy (eds.), The Biodiversity of African Plants. Springer, 1996, ISBN 978-0792340-95-9
  2. Niokolo-Koba National Park UNESCO Site. 1981