Nnipa
- Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Nnipa (Homo sapiens) ne primate ahorow a ɛdɔɔso na ɛtrɛw sen biara, a nea ɛda nsow ne sɛ ɛwɔ nan abien ne amemene akɛse a ɛyɛ den. Eyi ama wɔatumi ayɛ nnwinnade, amammerɛ, ne kasa a ɛkɔ anim. Nnipa wɔ asetra mu nnipa pii na wɔtaa tra asetra mu nhyehyɛe ahorow a ɛyɛ den a akuw pii a wɔyɛ biako na wodi akan wom mu, efi mmusua ne abusuafo ntam nkitahodi so kosi amammui aman so. Asetra mu nkitahodi a ɛda nnipa ntam no de gyinapɛn ahorow, asetra mu gyinapɛn ahorow, ne amanne ahorow pii asi hɔ, na ɛhyɛ nnipa asetra mu den. Anigye a obi wɔ sɛ obehu nneɛma pii ne ɔpɛ a nnipa wɔ sɛ wɔbɛte nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ase na wɔanya so nkɛntɛnso na wɔakyerɛkyerɛ nneɛma a ɛrekɔ so mu na wɔayɛ ho adwuma no akanyan adesamma anya nyansahu, nyansapɛ, anansesɛm, nyamesom, ne adesua ahorow afoforo mu nkɔso.
Asekyerɛ ne AbakɔsemSesa
wɔakyekyɛ nnɛyi nnipa nyinaa mu wɔ Homo sapiens ahorow mu, a Carl Linnaeus de bae wɔ ne nhoma a ɔkyerɛwee wɔ 1735 mu a wɔfrɛ no Systema Naturae mu.[2] Edin a wɔde frɛ no nyinaa "Homo" yɛ afeha a ɛtɔ so dunwɔtwe mu a wɔasua a ɛfiri Latin homō mu, a ɛkyerɛ nnipa a wɔyɛ bɔbeasu biara.[3] Asɛmfua onipa betumi akyerɛ Homo abusua no mufo nyinaa,[4] ɛwom sɛ wɔ ɔkwan a wɔtaa de di dwuma no mu no, mpɛn pii no ɛkyerɛ Homo sapiens, ɔkwan biako pɛ a ɛwɔ hɔ nnɛ no ara kwa.[5] Edin "Homo sapiens" no kyerɛ 'onipa nyansafo' anaa 'onipa a ɔwɔ nimdeɛ'.[6] Adwene nhyia sɛ ɛsɛ sɛ wɔde abusua no mufo bi a wɔn ase atɔre, a ɛne Neanderthalfo, ka ho sɛ nnipa ahorow bi a ɛyɛ soronko anaasɛ sɛ H. sapiens su ketewaa bi.[4]
FarebaeSesa
nnipa adannandi no yɛ nea nsakrae ahorow pii a aba wɔ wɔn nipadua, wɔn nkɔso, wɔn nipadua, ne wɔn suban mu a aba fi bere a wɔpaapaee nnipa ne akraman nana a otwa to a wɔbom yɛ no ntam no. Nea ɛho hia sen biara wɔ saa nsakrae ahorow yi mu ne obligate bipedalism, amemene no kɛse a ɛkɔ soro ne nna mu dimorphism a ɛso tew (neoteny). Abusuabɔ a ɛda nsakrae yi nyinaa ntam no yɛ asɛm a wɔregye ho akyinnye a ɛkɔ so.[43]
AbakɔsɛmSesa
ɛde besi bɛyɛ mfe 12,000 a atwam ni no, na nnipa nyinaa traa ase sɛ abɔmmɔfo-aboaboa ano.[44][45] Abodan Foforo mu Ɔsesɛw (kuadwuma a wɔyɛe) dii kan sii wɔ Asia Kesee Fam Atɔe na ɛtrɛw faa Wiase Dedaw no mmeae akɛse wɔ mfe mpempem a edi hɔ no mu.[46] Ɛsan nso sii wɔ ahofadi mu wɔ Mesoamerica (bɛyɛ mfe 6,000 a atwam ni),[47] China,[48][49] Papua New Guinea,[50] ne Sahel ne West Savanna mantam a ɛwɔ Afrika.[51][52][53] Aduan a ɛboro so a wonyae no ma wɔhyehyɛɛ nnipa atrae a ɛtra hɔ daa, wɔde mmoa yɛɛ afieboa na wɔde dade nnwinnade dii dwuma nea edi kan wɔ abakɔsɛm mu. Kuadwuma ne asetra a obi tra ase no maa anibuei ahorow a edi kan bae.[54][55][56]