Sanaa ( Arabic kasa mu , Ṣanʿāʾ [sˤɑnʕaːʔ], Yemen Arabic kasa : [ˈsˤɑnʕɑ] ; Arabia Kesee Fam Dedaw : 𐩮𐩬𐩲𐩥 Ṣnʿw ), a wɔsan kyerɛw no Sana'a anaa Sana, yɛ ahenkurow ne kurow kɛse a ɛwɔ Yemen ne Sanaa Mantam no mfinimfini . Kuropɔn no nnyɛ Amrado no fa, na mmom ɛyɛ "ʾAmānat al-ʿĀṣima" ( أمانة العاصمة nniso mantam a ɛyɛ soronko ). Wɔ Yemen amansan mmara ase no, Sanaa yɛ ɔman no ahenkurow, ɛwom sɛ Yemen aban no atrae tu kɔɔ Aden, kan Yemen Kesee Fam ahenkurow wɔ Houthifo a wɔfaa no akyi . Aden na Ɔmampanyin Abdrabbuh Mansur Hadi de too gua sɛ ɛyɛ bere tiaa mu ahenkurow wɔ Oforisuo 2015.

Wɔ beae a ɛkorɔn 2,300 metres (7,500 ft), Sanaa yɛ ahenkurow a ɛkorɔn sen biara wɔ wiase no mu biako na ɛbɛn Sarawat Mmepɔw a ɛwɔ Jabal An-Nabi Shu'ayb ne Jabal Tiyal, a wobu no sɛ ɛyɛ mmepɔw a ɛkorɔn sen biara wɔ ɔman no mu na ɛka nea ɛkorɔn sen biara wɔ ɔmantam no mu . Sanaa nnipa dodoɔ bɛyɛ 3,937,500 (2012), na ɛma ɛyɛ Yemen kuropɔn kɛseɛ. Ɛde besi afe 2020 no, Sanaa nkuropɔn kɛseɛ no yɛ Yemen nnipa dodoɔ nyinaa mu bɛyɛ 10%.

Abakɔsɛm sesa

Ancient period sesa

Sɛnea Abraham som ahorow a agye din kyerɛ no, Sem, Noa babarima na ɔde Sanaa sii Yabal Nuqum mmepɔw ase, wɔ nea otwa to no wu akyi.

Ɛbɛyɛ sɛ wonyaa edin Sanaa no fii Sabaic ntini ṣnʿ, a ɛkyerɛ "wɔahyɛ no den yiye". Wɔadi edin no ho adanse wɔ Sabaefo nkyerɛwee dedaw ahorow mu, a ne fa kɛse no ara fi afeha a ɛto so 3 Y.B. Mprempren yi, amanne kwan so nsɛmfua a agye din ka sɛ edin Sanaa kyerɛ "n'adwuma ne nsaanodwuma a ɛkyɛn so (ebia Arabic asɛmfua a ɛkyerɛ asɛmfua aṣnaʿ ) a ɛyɛ ɔbea de".

Afeha a ɛto so 10 Arab abakɔsɛm kyerɛwfo al-Hamdani kyerɛwee sɛ Sanaa tete din ne Azāl, a wɔankyerɛw wɔ saa bere no mu Sabaean nkyerɛwee biara mu. Wɔde edin "Azal" no abata Usal, Qahtan ba, Sem banana, ho wɔ Bible mu kyerɛwtohɔ ahorow a ɛwɔ Genesis Nhoma no mu.

Asase ho nsɛm ne wim tebea sesa

Sanaa wɔ asasetaw bi a ɛwɔ din koro no ara so, Haql Sanaa, a ɛboro po so bɛboro mita 2,200. Asasetaw no bɛyɛ 50–60 km tenten atifi–anafo ne bɛyɛ 25 km trɛw, apuei–atɔe, wɔ beae a ɛwɔ Sanaa atifi fam, na ɛyɛ teateaa kakra wɔ anafo fam akyirikyiri. Wɔ apuei ne atɔe fam no, abotan ne mmepɔw atwa Sanaa asasetaw no ho ahyia, na wadi ahorow fi mu sian ba. Mpɔtam hɔ atifi fam fa no sian kɔ soro brɛoo kɔ Arhab mantam a abakɔsɛm mu no na wɔfrɛ no al-Khashab . Sanaa asasetaw no fa kɛse no ara yɛ nea Wadi al-Kharid, a ɛsen kɔ atifi fam, fa asasetaw no atifi fam apuei ntwea so, kɔ al-Jawf, a ɛyɛ wadi a ɛtrɛw a ɛsen fa Yemen mmepɔw no apuei fam no. Asasetaw no anafo fam fa no fa nsu a ɛda al-Kharid ne Wadi Siham ntam a ɛsen kɔ anafo fam atɔe kɔ Yemen Tihama ntam no so.

Amammerɛ sesa

Sanaa wɔ nnwom atetesɛm a ɛyɛ fɛ na agye din titiriw wɔ nnwom kwan a wɔfrɛ no al-Ghina al-San'ani ( Arabic ho al-ġināʾ aṣ-Ṣanʿānī ), anaa "Sanaa dwom", a ɛfiri afeha a ɛtɔ so 14 na wɔkyerɛɛ sɛ UNESCO Amammerɛ Agyapadeɛ a Ɛntumi Nhu wɔ afe 2003. Saa nnwom kwan yi nyɛ Sanaa nkutoo de, na wohu wɔ Yemen mmeae afoforo nso, nanso ɛne kurow no wɔ abusuabɔ kɛse. Ɛyɛ Yemen nnwom ahorow bɛyɛ ɔmantam anaa "kɔla" ( sare ) anum no mu biako, ne Yafi 'i, Laheji, Adeni, ne Hadhrami . Ɛtaa yɛ fekubɔ ahorow no fa, a samra, anaa anwummere ayeforohyia apontow, ne magyal, anaasɛ nnamfo a wohyiam da biara da awiabere ka ho.

Sikasɛm sesa

Abakɔsɛm mu no, na Sanaʽa wɔ adwumayɛbea bi a wotu fagude . Wotutuu nkoko a atwa Sanaʽa ho ahyia no de hwehwɛɛ onyx, chalcedony, ne cornelian . Na wonim kurow no nso sɛ ɛyɛ dade adwuma, a Britaniafo kaa ho asɛm sɛ "ɛgye din" wɔ afeha a ɛto so 20 mfiase, nanso na agye din no so tew. Efi 1920 no, Britaniafo kaa Sanaʽa ho asɛm sɛ “wɔma nnuaba ne bobe aba yiye, na ɛwɔ nsu pa.”

Apomuden sesa

Ɛde besi October 2016 no, akwahosan adwumayɛbea ahorow 88 na ɛwɔ Sanaa metro mpɔtam hɔ. Eyinom bi ne akwahosan asoɛe 5 a ɛwɔ mfitiaseɛ (a emu biara fa nnipa 1,000-5,000), akwahosan asoɛeɛ 56 (a emu biara fa nnipa bɛboro 50,000 — ɛboro ɔman no mu nkyɛmu a ɛyɛ 36,340, ne gyinapɛn a wɔkamfo kyerɛ sɛ 5,000-20,000 wɔ akwahosan asoɛeɛ biara mu), ne ayaresabea ahorow 19 (sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɛka nnipa bɛyɛ 390,000 ho asɛm, na ɛboro dodow a wɔkamfo kyerɛ sɛ emu biara yɛ 150,000 no mmɔho abien). Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ayaresabea ahorow no wɔ mpa 6.9 wɔ nnipa 10,000 biara mu, na ɛboro ɔman no mu mpa 6.2 so kakra nanso ɛba fam koraa sen 10 a wɔkamfo kyerɛ sɛ ɛba fam koraa Ɛde besi afe 2016 no, ambulance ahorow 25 nso na ɛwɔ kurow no mu. Ɛde besi afe 2019 no, akwahosan ho adwumayɛbea ahorow 77 a ɛwɔ Sanaa no, Akwahosan Kuw no ahokafo boa, a nea ɛka ho ne wɔbɛkɔ akɔhwɛ wɔn, aduruyɛ mu mmoa, pɛtro ne nsu mmoa, ne adwumayɛfo ntetee.

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa