Adan

Ɛyɛ adeɛ bi a yɛde anwea, sɛmɛnte ne nsuo adi afra na y'atim sɛ afasuo de atwa ahyia na yɛde kyɛnsen abɔ so
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

Ɔdan, anaa ɔdan, yɛ ɔdan a ɛwɔ ɔdan atifi ne[1] afasu a egyina hɔ daa wɔ beae biako kɛse anaa kakraa bi, te sɛ ofie anaa adwumayɛbea.[1] Adan no kɛse, ne nsusuwii, ne ne dwumadi ahorow gu ahorow, na wɔayɛ nsakrae wɔ abakɔsɛm nyinaa mu esiane nneɛma pii nti, efi adansi nneɛma a ɛwɔ hɔ so, kosi wim tebea, asase bo, asase so tebea, sɛnea wɔde di dwuma pɔtee, anuonyam, ne nneɛma a ɛyɛ fɛ so. Sɛ wopɛ sɛ wote asɛmfua adansi ase yiye a, fa toto adan a ɛnyɛ adansi ho nsɛm a wɔahyehyɛ no ho.

Asekyerɛ sesa

Asɛmfua dan no yɛ edin ne adeyɛ asɛm: nhyehyɛe no ankasa ne adeyɛ a ɛne sɛ wɔbɛyɛ no. Sɛ́ edin no, ɔdan yɛ ‘adan a ɛwɔ ɔdan atifi ne afasu na egyina hɔ daa kɛse anaa kakraa bi wɔ beae biako';[1] "na abansoro dan a ɛwɔ abansoro abiɛsa wɔ ntwea so"; "Na ɛyɛ ɔdan a ɛyɛ nwonwa". Wɔ nkyerɛaseɛ a ɛtrɛ mu no, ban anaa ɔfasuo yɛ ɔdan.[2] Nanso, wɔde asɛmfua nhyehyɛe no di dwuma wɔ ɔkwan a ɛtrɛw so sen sɛ wɔbɛkyekye a nea ɛka ho ne abɔde ne nneɛma a nnipa ayɛ[3] na ɛnyɛ nea ɛwɔ afasu. Ɛda adi sɛ wɔde nhyehyɛe bedi dwuma ama ban. Sturgis' nsɛm asekyerɛ nhoma no kyerɛe sɛ "[dansi] yɛ soronko wɔ adansi ho sɛ wɔayi adwene a ɛfa adwinni ho ayaresa ho nyinaa afi mu;na ɛsono ɔdansi wɔ adwene a ɛne sɛ wɔbɛyi nyansahu anaa ahokokwaw a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ hu so kɛse afi mu no ho."[4] Sɛ́ adeyɛ asɛm no, ɔdan no yɛ adeyɛ a ɛfa adansi ho . .

Structural height wɔ mfiridwuma mu dwumadie mu ne ɔsorokɔ a ɛkɔ soro sen biara wɔ adansiɛ ho nsɛm mu wɔ ɔdan no so firi abɔnten so. Ɛdenam sɛnea wɔkyekyɛ mu so no, ebia wɔde Spiers ne Masts bɛka saa sorokɔ yi ho anaasɛ wɔrenka ho. Spiers ne masts a wɔde di dwuma sɛ antenna no nka ho mpɛn pii. Nkyerɛaseɛ a ɛfa ɔdan a ɛwɔ soro ne ɔdan a ɛkorɔn ho no yɛ asɛm a wɔgye ho akyinnyeɛ, nanso mpɛn pii no, wɔbu nsɛm mmiɛnsa anaa nea ɛnnu saa sɛ ɛba fam.[5]

Abakɔsem sesa

Hwɛ nso: Abakɔsɛm a ɛfa adansi ho .

Adanseɛ a ɛda adi pefee wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔsi afie firi bɛyɛ 18,000 ansa na wɔrewo Kristo.[6] Adansie bɛyɛɛ nea abu so wɔ Abodan Foforo no mu (hwɛ Neolithic Architecture).[7]