Yerusalem afasu

Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Yerusalem Afasu ( Hebrew kasa mu , Arabic ) atwa Yerusalem Kurow Dedaw no ho ahyia (bɛyɛ 1 km 2 ). Wɔ 1535 mu, bere a na Yerusalem yɛ Ottoman Ahemman no fa no, Sultan Suleiman I hyɛe sɛ wɔnsan nkyekye kurow no afasu a asɛe no. Adwuma no gyee bɛyɛ mfe anan, wɔ afe 1537 ne 1541 ntam hɔ [1][2] Wohu afasu no wɔ Yerusalem asase mfonini dedaw dodow no ara so wɔ mfe 1,500 a atwam no mu.

Afasu no tenten yɛ 4,018 mita (2.4966) na ɛwɔ hɔ mi), sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, wɔn sorokɔ yɛ mita 12 (39.37 anammɔn) na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ne kɛse yɛ mita 2.5 (8.2 anamɔn). Ɔwɛn abantenten 34 ne apon akɛse ason a wɔabue ama kar ahorow wɔ afasu no ho, na fam tutufo asan abue apon nketewa abien.

Kurow a na ɛwɔ hɔ ansa na Israel reba sesa

Wɔde afasu atwa Yerusalem kurow no ho ahyia de abɔ ne ho ban fi tete. Wɔ Mfinimfini Kɔbere Mmere, bere a wɔsan frɛ no wɔ Bible mu sɛ Agyanom Mmere no bere mu no, wosii kurow bi a wɔfrɛ no Yebus wɔ Yerusalem koko a ɛwɔ anafo fam apuei so, a na ɛyɛ ketewaa bi (mita 50,000 ahinanan) nanso na wɔabɔ ho ban yiye. N'afasu nkae wɔ Siloam Ɔkwan no atifi . Wɔagye akyinnye wɔ sɛnea wɔde Yebus ne Yerusalem yɛe no ho, titiriw Niels Peter Lemche . Nea ɛfoa n’asɛm no so no, Yerusalem ho asɛm biara a ɛnyɛ Bible mu asɛm a wohu wɔ tete Apuei Fam a Ɛbɛn no ka kurow no ho asɛm sɛ ‘Yerusalem’. Saa kyerɛwtohɔ ahorow yi ho nhwɛso Urusalim Amarna nkrataa a wɔkyerɛ sɛ wɔyɛe wɔ afeha a ɛto so 14 A.Y.B ( URU ú-ru-sa-lim ) anaa Urušalim ( URU ú-ru-ša10 -lim. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so ) (1330 A.Y.B.).[3] Afei nso wɔ Amarna nkrataa no mu, wɔfrɛ no Bet-Salem, Salem fie.[4]

Hwɛ nso sesa

  • Clifford Holliday, Mandate-bere mu ɔdansifo a ɔyɛɛ Yerusalem ho nhyehyɛe kɛse bi ne Kurow Dedaw no afasu a wɔbɛsan asiesie.
  • Ɔfasu a Ɛtrɛw (Yerusalem) – Yerusalem kurow no fasu a efi Hesekia bere so (bɛyɛ afe 700 A.Y.B.)
  • Kurow apon a ɛwɔ Yerusalem Kurow Dedaw no mu
  • Asɔredan Bepɔw no Anafo Fasu
  • Atɔe Fasuo – a wɔsan frɛ no Ɔsuo Ɔfasu, Asɔredan Bepɔ no atɔeɛ fam ɔfasuo a ɛkora so no fa a wotumi kɔ hɔ
  • Walls of Jerusalem National Park – ɔman mmɔnten so atrae bi a ɛwɔ Tasmania Australia a wɔde Yerusalem Afasu din too so esiane sɛ ɛwɔ abɔde mu abotan a ɛte sɛ Afasu no nti

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa

  1. Jerome Murphy-O’Connor (2008). The Holy Land: An Oxford Archaeological Guide from Earliest Times to 1700. Oxford Archaeological Guides. Oxford: Oxford University Press. p. 12. ISBN 978-0-19-923666-4. Retrieved 8 January 2016.
  2. http://www.antiquities.org.il/jerusalemwalls/hstry_12_eng.asp
  3. Urusalim e.g. in EA 289:014, Urušalim e.g. in EA 287:025. Transcription online at {{cite web}}: Empty citation (help); translation by Knudtzon 1915 (English in Percy Stuart Peache Handcock, Selections from the Tell El-Amarna letters (1920).
  4. See, e,g,, Holman Bible Dictionary, op. cit. supra.