Abanoma (About this soundpronounciation of "Abanoma" ) mmɔfra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yɛ adeyɛ a obi fa no sɛ ɔfoforo, mpɛn pii no abofra, awofoyɛ no fi saa onipa no ɔwofo anaa n’awofo a ɔwoo no ankasa anaa mmara kwan so no hɔ. Mmara kwan so mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de hokwan ne asɛyɛde ahorow nyinaa, ne ayɔnkofa ho, fi awofo a wɔwoo wɔn no hɔ kɔ awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so daa.

Nea ɛnte sɛ awɛmfo anaa nhyehyɛe afoforo a wɔayɛ ama mmerante ne mmabaa a wɔbɛhwɛ wɔn no, atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nsakrae a ɛbɛtra hɔ daa wɔ wɔn gyinabea mu na sɛnea ɛte no, ɛhwehwɛ sɛ ɔmanfo gye tom, denam mmara anaa nyamesom mu asotwe so. Abakɔsɛm mu no, fekuw ahorow bi ahyɛ mmara pɔtee bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, bere a afoforo de akwan horow a ɛnyɛ mmara kwan so de dii dwuma (titiriw apam ahorow a ɛkyerɛ agyapade hokwan ahorow ne awofo asɛyɛde ahorow a wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu foforo nka ho). Nnɛyi nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, a ɛsɔree wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu no taa yɛ nea mmara ne nhyehyɛe ahorow a edi mũ na edi so.

Abakɔsɛm sesa

Tete nneɛma

Agyede a wogye ma wɔn a wɔawo wɔn yiye

Bere a nnɛyi kwan a wɔfa so gye wɔn ba no puei wɔ United States no, adeyɛ no akwan horow puei wɔ abakɔsɛm nyinaa mu.[1] Sɛ nhwɛso no, Hammurabi Mmara no ka hokwan ahorow a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ ne ankorankoro a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no asɛyɛde ahorow ho asɛm kɔ akyiri. Wɔakyerɛw adeyɛ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ tete Roma no ho asɛm yiye wɔ Codex Justinianus mu.[2][3]

Ɛsono koraa wɔ nnɛyi bere no ho no, tete nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no si amammui ne sikasɛm mu anigyede a ɛfa nea ɔfaa no ba no ho so dua,[4] na ɛde mmara kwan so adwinnade bi a ɛhyɛɛ amammui mu abusuabɔ a ɛda mmusua a wɔwɔ sika ntam no mu den na ɛmaa mmarima adedifo a wɔhwɛ agyapade so mae. Wɔakyerɛw sɛnea adehye no de di dwuma sɛ wɔn mma no ho asɛm yiye: na Roma ahempɔn no mu pii yɛ mmabarima a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma.[6] Ná adrogation yɛ Romafo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi a onipa a wɔfa no sɛ ne ba no pene so sɛ ɔfoforo begye no ayɛ ne ba.

Ɛte sɛ nea nkokoaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ Tete mmere mu no ntaa mma.[4][7] Na wɔtaa fa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ma wɔyɛ nkoa[8] na na wɔyɛ Ahemman no nkoa a wɔde ma no ɔha biara mu nkyem kɛse.[9][10] Romafo mmara mu kyerɛwtohɔ ahorow kyerɛ sɛ ɛtɔ mmere bi a na mmusua fa mmofra a wɔahu wɔn no na wɔtete wɔn sɛ ɔbabarima anaa ɔbabea. Ɛwom sɛ wɔtaa mfa wɔn mma wɔ Roma Mmara ase de, nanso wɔtetee mmofra no a wɔfrɛ wɔn alumni no wɔ nhyehyɛe bi a ɛte sɛ ɔhwɛfo mu, na wobuu wɔn sɛ agya a ogyaw wɔn hɔ no agyapade.[11]

Tete anibuei afoforo, titiriw India ne China, de ɔkwan bi a wɔfa so gye wɔn ba nso dii dwuma. Adanse kyerɛ sɛ na adeyɛ yi botae ne sɛ ɛbɛma amammerɛ ne nyamesom nneyɛe akɔ so; nea ɛne Atɔe Famfo adwene a ɛne sɛ wɔbɛtrɛw abusua ahorow mu no bɔ abira. Wɔ tete India no, ɔbabarimayɛ a ɛto so abien, a Rigveda kasa tia no pefee no,[12] kɔɔ so, wɔ ɔkwan a anohyeto wom na ɛyɛ amanne kɛse so, sɛnea ɛbɛyɛ a obi a ɔfa ne ba no betumi anya ayiyɛ ho amanne a ɛho hia a ɔbabarima bɛyɛ. China wɔ adwene a ɛte saa ara a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a mmarima a wɔfa wɔn sɛ wɔnyɛ wɔn mma sɛ wɔmfa nyɛ nananom som nnwuma nkutoo ho.[14]

Ná adeyɛ a ɛne sɛ wobegye abusua mufo ne nnamfo paa mma ayɛ wɔn mma no abu so wɔ Polynesia amammerɛ ahorow mu a Hawaii a na wɔfrɛ amanne no sɛ hānai ka ho.

Mfinimfini mmere kosi nnɛyi bere so

Adoption ne nnipa mpapahwekwa

Germanfo, Celtfo, ne Slavfo amammerɛ a na ɛwɔ Europa so wɔ Roma Ahemman no asehwe akyi no anuonyamfo no kasa tiaa adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no.[15] Wɔ mfinimfini mmere mu ɔmanfo mu no, na mogya ahorow na ɛho hia sen biara; wɔde ahemman a edi tumi a na onni ɔdedifo a ɛda adi sɛ "wɔwoo no wɔ abɔde mu" no sii ananmu, na ɛne Romafo atetesɛm ahorow bɔ abira koraa. Europa mmara a ɛdannan no da saa akyide a wɔmpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no adi. Sɛ nhwɛso no, Engiresifo mmara a wɔtaa de di dwuma no amma kwan mma wɔmfa obi mma efisɛ na ɛne agyapade ho mmara a wɔtaa de di dwuma no bɔ abira. Wɔ saa kwan koro no ara so no, France Napoleon Mmara no maa ɛyɛ den sɛ wobegye mmofra ayɛ wɔn ba, na ɛhwehwɛɛ sɛ wɔn a wɔfa no sɛ wɔn ba no di boro mfe 50, wonni mma, anyɛ yiye koraa no, wɔn mfe 15 sen nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no, na anyɛ yiye koraa no, wɔatete nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no mfe asia. Nanso, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi kɔɔ so bae, nanso ɛbɛyɛɛ nea ɛnyɛ ɔkwan biara so, a egyina apam ahorow a wɔyɛe bere tiaa bi so. Sɛ nhwɛso no, wɔ afe 737 mu no, wɔ mmara bi a efi Lucca kurow mu mu no, wɔyɛɛ nnipa baasa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no agyapade bi adedifo. Te sɛ nhyehyɛe afoforo a ɛwɔ hɔ nnɛ no, apam no sii asɛyɛde a ɛda nea wɔagye no ayɛ ne ba no so dua sen sɛ obegye ne ba no, na ɛtwee adwene sii nokwasɛm a ɛyɛ sɛ, wɔ apam no ase no, na wɔayɛ sɛ wɔbɛhwɛ agya a ɔfaa no ayɛ ne ba no wɔ ne nkwakoraabere mu no so; adwene a ɛte sɛ nsusuwii ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Roma mmara ase no.[17]

Europa amammerɛ mu nsakrae no hyɛɛ bere a wɔyɛɛ nneɛma foforo a ɛho hia a wɔde gye toom no agyirae. Esiane sɛ wɔamfa mmoa a efi atitiriw no hɔ nti, adeyɛ no dan kɔɔ mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no so nkakrankakra. Nnipa a wogyaw wɔn hɔ no kɔɔ soro bere a ahemman no hwee ase no na wogyaw mmofra a wohuu wɔn no pii wɔ Asɔre no pon ano.[18] Mfiase no, asɔfo no yɛɛ wɔn ade denam mmara a wɔhyehyɛe de kyerɛ sɛnea wɔbɛpa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ho ntama, atɔn, na wɔatete wɔn no so. Nanso, ade foforo a Asɔre no yɛe ne afɔrebɔ ho adeyɛ, a ɛnam so hyira mmofra so sɛ wɔnyɛ asɔremma asetra wɔ nkokorafie ahyehyɛde ahorow mu na wɔtete wɔn wɔ nkokorafie bi mu. Eyi na ɛde nhyehyɛe a edi kan wɔ Europa abakɔsɛm mu a mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no nni mmara, asetra, anaa abrabɔ mu ɔhaw ahorow. Ne saa nti, Europa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ na wɔayɛ nyisaa no mu pii bɛyɛɛ Asɔre no sukuufo dedaw, na ɛno nso faa dwuma sɛ obi a ɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma. Oblation hyɛ nsakrae a ɛkɔ ahyehyɛde ahorow mu no mfiase agyirae, na awiei koraa no ɛde ayaresabea a wɔde sii hɔ ne nyisaa atrae no sii hɔ.[18]

Bere a adwene a ɛfa ahyehyɛde mu hwɛ ho no nyaa adwene no, mmara a wɔahyɛ da ahyɛ da puei wɔ sɛnea wɔde mmofra bɛto mmusua mu: mmarimaa betumi abɛyɛ obi a osua adwumfo na mmeawa betumi aware wɔ ahyehyɛde no tumi ase. Asoɛe ahorow gyee mmofra nso sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so, adwinnade a wɔfaa no sɛ ɔkwan a wɔfa so nya adwumayɛfo a wɔn bo nyɛ den, a nokwasɛm a ɛyɛ sɛ bere a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wuwu no, abusua no de wɔn afunu san kɔ asoɛe no mu ma wosie no da no adi.

Saa nhyehyɛe a ɛfa adesua ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔkwan pa so ho yi trɛw kɔɔ afeha a ɛto so 19 no mu, a nnɛ wobu no sɛ nsakrae fa ma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho abakɔsɛm. Wɔ asetra mu yiyedi ho adwumayɛfo akwankyerɛ ase no, nyisaa guankɔbea ahorow fii ase hyɛɛ mmofra a wogyina nkate so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nkuran sen sɛ wɔbɛyɛ adwuma; wɔde mmofra too apam ahorow a wɔde bɛhwɛ wɔn sɛ abusua mufo ase sen sɛ wɔde bɛto apam ahorow a ɛfa adesua ho ase.[21] Wogye di sɛ saa nhwɛso yi nkɔso no na ɛmaa Massachusetts Amanaman Nkabom no hyehyɛɛ nnɛyi mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ 1851 mu, a ɛyɛ soronko wɔ sɛnea ɛhyehyɛɛ adwene a ɛne sɛ "abofra no yiyedi yiye" no. Nanso, ɛmfa ho ne atirimpɔw no, wɔ nneyɛe mu no, nhyehyɛe no yɛɛ adwuma te sɛ honam a edi kan no. Boston Female Asylum (BFA) no suahunu yɛ nhwɛsoɔ pa, a na ɛwɔ ne soboɔ no mu bɛyɛ 30% a wɔagye atom wɔ afe 1888 mu.[24] BFA mpanyimfo kae sɛ, ɛwom sɛ guankɔbea no hyɛɛ ho nkuran sɛ ɛnte saa de, nanso awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ankyerɛ nsonsonoe a ɛda indenture ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ntam: "Yegye di," guankɔbea mpanyimfo no kae sɛ, "sɛ mpɛn pii no, sɛ wɔfa mmofra a wonnii mfe pii sɛ wɔmfa wɔn mma a,... agyede yɛ din foforo a wɔde frɛ ɔsom ara kwa."[25]

Nnɛyi bere

Fapem a wɔde bɛbɔ abusua

Nneɛma a edi hɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dannan wɔn ho no hwee United States man a na ɛrenya nkɔso no nsam. Atubrafo a wɔbae ntɛmntɛm ne Amerika Ɔmanko no maa nyisaa atrae ne mmofra a wɔahu wɔn afie dɔɔso dodo wɔ afeha a ɛto so dunkron no mfinimfini a ebi mmae da. Charles Loring Brace a na ɔyɛ Protestantfo ɔsomfo no ho dwiriw no wɔ waiffo dɔm a wonni afie a na wɔrekyinkyin New York Kuropɔn no mmɔnten so no ho. Brace buu mmerante ne mmabaa a wɔagyaw wɔn hɔ, titiriw Katolekfo, sɛ wɔyɛ ade a ɛyɛ hu sen biara a ɛrekasa atia kurow no nhyehyɛe.[26][27]

Wɔkaa n’ano aduru ho asɛm wɔ The Best Method of Disposing of Our Pauper and Vagrant Children (1859) a efii Nyisaa Keteke kuw no ase no mu. Awiei koraa no, keteke ahorow a ɛyɛ nyisaa no de mmofra bɛyɛ 200,000 fii Apuei Fam nkurow akɛse mu kɔɔ ɔman no nkuraase.[28] Mpɛn pii no, na wɔde mmofra no ahyɛ mmusua a wɔde wɔn kɔ mu no nsa, sen sɛ wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma.[29] Sɛnea na ɛte wɔ mmere a atwam no mu no, na wɔtete mmofra binom sɛ abusua no mufo bere a na afoforo nso yɛ mfuw mu adwumayɛfo ne afie mu asomfo. Nnipa a wɔatu wɔn afi wɔn afie mu no kɛse koraa—mmofra a wotu kɔtra mmeae foforo sen biara wɔ abakɔsɛm mu—ne sɛnea wɔde wɔn dii dwuma ɔkwammɔne so a ɛkɔɔ so no maa wɔhyehyɛɛ nnwumakuw foforo ne mmara ahorow a ɛhyɛɛ nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho nkuran sen sɛ wɔde wɔn ho bɛma. Bere no agyiraehyɛde ne Minnesota mmara a ɛfa mmofra a wɔfaa wɔn mma ho wɔ 1917 mu, a ɛhyɛɛ sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu wɔ mmeae a wɔde wɔn kɔe nyinaa ho na wɔmma wɔn a wɔde wɔn ho hyɛɛ mmofra a wɔfaa wɔn no mu no nnya kyerɛwtohɔ pii.[30][31]

Wɔ saa bere koro no ara mu no, Progressive kuw no faa United States a na botae titiriw ne sɛ ɛbɛma nyisaa atrae nhyehyɛe a na ɛwɔ hɔ no aba awiei. Mmɔdenbɔ a ɛte saa no awiei bae wɔ White House Nhyiam a Edi Kan a Ɛfa Mmofra a Wɔde Wɔn Ho To Wɔn So Hwɛ Ho a Ɔmampanyin Theodore Roosevelt frɛɛ no ​​wɔ 1909 mu,[32] faako a wɔkae sɛ nuklea abusua no gyina hɔ ma "anibuei ade a ɛkorɔn na eye sen biara" na eye sen biara no a otumi som sɛ ɔhwɛfo titiriw ma wɔn a wɔagyaw wɔn hɔ ne wɔn a wɔayɛ nyisaa.[33][34] Wɔ 1923 mu tɔnn no, na mmofra a wɔn awofo nhwɛ wɔn no mu ɔha biara mu abien pɛ na na wɔwɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu, na nea aka no wɔ nhyehyɛe a wɔde hwɛ mmofra ne nyisaa atrae. Annu mfe aduanan akyi no, na ɛkame ayɛ sɛ nkyem abiɛsa mu biako wɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu.[35]

Ne nyinaa mu no, eugenic adwene a agye din wɔ Amerika no de akwanside ahorow bae wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no nkɔso mu.[36][37] Na nneɛma a ɛhaw adwene kɛse wɔ mmofra a wɔnyɛ mmara ne ahiafo awosu mu su pa ho, a ebia nea ɛyɛ nhwɛso yiye ne Henry H. Goddard nkyerɛwee a ɛwɔ nkɛntɛnso a ɔkasa tiaa mmofra a wonnim faako a wogye wɔn sɛ wɔn mma no, na ɔkae sɛ, .

Afei ɛba sɛ nnipa binom ani gye adesamma abusua no yiyedi ne nkɔso a ɛkorɔn ho; nanso sɛ yɛde saa nnipa soronko no to nkyɛn a, agyanom ne ɛnanom nyinaa ani gye wɔn ankasa mmusua yiyedi ho. Ade a awofo koma ani gye ho paa ne sɛ wɔbɛma mmofra no aware yiye na wɔatete abusua a ɛkorɔn. Hwɛ sɛnea ɛyɛ adwene tiawa saa bere no sɛ abusua a ɛte saa begye abofra bi a wonnim n’abusua mu abusua koraa no akɔ ne mfinimfini; anaasɛ, baabi a, sɛ wonim no fa bi a, nea ebetumi aba no mu yɛ den sɛ ɛbɛkyerɛ mmoa a wɔyɛ ahiafo na wɔyare, na sɛ ɛsɛ sɛ aware bi kɔ so wɔ saa onipa no ne abusua no muni biara ntam a, asefo no asɛe.

Bere a efi 1945 kosi 1974, nkokoaa a wɔde wɔn gu mu bere no, huu nkɔso ntɛmntɛm na wogyee sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sɛ ɔkwan a wɔfa so kyekye abusua.[39] Awo a mmara mma ho kwan kɔɔ soro mprɛnsa wɔ Wiase Ko II akyi, bere a nna ho nneyɛe sesae no. Bere koro no ara mu no, nyansahufo kuw no fii ase sii so dua sɛ ntetee di awosu so tumi, na wɔde eugenic animtiaabu no fii hɔ.[40][41] Wɔ saa tebea yi mu no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ ano aduru a ɛda adi pefee maa nnipa a wɔnwaree ne awarefo a wontumi nwo nyinaa.[42]

Sɛ wɔka saa nneɛma yi bom a, ɛma wonya Amerikafo nhwɛso foforo a wɔde begye atom. Wɔ Romafo a edii n’anim no akyi no, Amerikafo twaa hokwan ahorow a awofo a wodi kan no wɔ mu bere a wɔmaa wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛɛ awofo foforo wɔ mmara no ani so no. Wɔde nneɛma foforo abien kaa ho: 1) na atirimpɔw ne sɛ wɔbɛfa mmofra ayɛ wɔn mma sɛ wɔbɛhwɛ ma "abofra no yiyedi a eye sen biara", wobetumi ahu saa adwene yi aba no afi Amerikafo mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Massachusetts no mu,[16][23] ne 2) mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ nea wɔde hyɛɛ mu a ɛyɛ kokoamsɛm, na awiei koraa no ɛmaa wɔsɔɔ mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma ne awo ho kyerɛwtohɔ ahorow a edi kan no ano wɔ 1945. Charles Loring Brace a ɔde bae sɛnea ɛbɛyɛ a mmofra a wofi Nyisaa Keteke ahorow no mu no rensan nkɔ wɔn awofo nkyɛn anaasɛ wɔbɛsan agye wɔn no mfiase no. Ná Brace suro nkɛntɛnso a awofo no ohia, wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, ne Katolek som titiriw, benya wɔ mmabun no so. Saa atetesɛm a ɛfa kokoamsɛm ho yi, akyiri yi Nkɔsofo nsakraefo no na wɔkɔɔ so bere a wɔreyɛ Amerika mmara ahorow no.[43]

Nnipa dodow a wɔfaa wɔn mma wɔ United States no kɔɔ soro sen biara wɔ 1970 mu.[44] Ɛnyɛ nea wobetumi ahu nea ɛde ɔhwe a edii akyi bae no bae. Nneɛma a ɛbɛyɛ sɛ ɛde bae wɔ 1960 ne 1970 mfe no mu no bi ne awo dodow a ɛso tew, a ɛne aduru no a wɔde bae no wɔ abusuabɔ, akwan a wɔfa so siw awo ano a wɔde ayɛ adwuma a wɔde ahyɛ mmara ase a wɔawie, ɔman no sika a wɔde maa abusua nhyehyɛe ho adwuma a wɔde bɛma mmerante ne mmabaa ne wɔn a wɔba fam no - sika a wonya, ne nyinsɛn a wotu gu ho mmara kwan so. Bio nso, mfeɛ a ɛwɔ 1960 mfeɛ no awieeɛ ne 1970 mfeɛ no mfitiaseɛ no hunuu nsakraeɛ kɛseɛ wɔ ɔmanfoɔ adwene wɔ mmara kwan so ne mmara kwan so hokwan[45] a wɔn a wɔwoo wɔn wɔ awareɛ akyi wɔ no mu. Nea ɛbɛyɛ na wɔabua no, mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛkora abusua so no nyaa nkɔanim[46] ma enti mmofra kakraa bi na wɔwo wɔn wɔ aware akyi nnɛ na wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Anwonwasɛm ne sɛ, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no da adi kɛse koraa na wɔka ho asɛm wɔ ɔmanfo mu nnɛ, nanso ɛnyɛ nea abu so kɛse.[47]

Awiei koraa no, Amerikafo nhwɛso a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dɔɔso wɔ wiase nyinaa. England ne Wales de wɔn mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho sii hɔ wɔ 1926. Netherlands too ne mmara wɔ 1956. Sweden maa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛɛ abusua no mufo koraa wɔ 1959. West Germany hyɛɛ ne mmara a edi kan wɔ 1977 mu. Bio nso, Asia tumi ahorow no buee wɔn nyisaa atrae nhyehyɛe ahorow no maa wɔfaa wɔn mma, a Atɔe Famfo adwene a edii atubrafo nniso ne asraafo tumidi akyi nyaa so nkɛntɛnso sɛnea na ɛte no.[49] Wɔ France no, ɔman ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ mpɔtam hɔ no ma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no tom, na afei wobetumi ne nyisaa atrae ahorow a ɛwɔ amannɔne adi nkitaho anaasɛ wɔabisa mmoa afi NGO ahorow hɔ. Nhyehyɛe no mfa sikatua ho, na mmom ɛma tumi kɛse ma asetra mu adwumayɛfo a wɔn gyinaesi ahorow betumi asiw mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ano hye wɔ mmusua a "ɛwɔ gyinapɛn" mu (mfinimfini mfe, sika a wonya fi mfinimfini kosi kɛse, mmarima a wɔne wɔn ho da, Caucasianfo).[50]

Wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho dwuma nnɛ wɔ wiase nyinaa. Nsɛm a ɛwɔ ase ha no de Atɔe Famfo dodow a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho mfonini ntɛm ara ma. Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ United States no da so ara kɔ so wɔ dodow a ɛreyɛ adu n’atipɛnfo de no mmɔho abiɛsa ɛwom mpo sɛ mmofra dodow a wɔretwɛn sɛ wobegye wɔn ayɛ wɔn mma no akɔ so ayɛ nea ɛkɔ so daa wɔ nnansa yi mfe mu, efi 100,000 kosi 125,000 wɔ bere a efi 2009 kosi 2018 no mu

Nnɛyi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sesa

Akwan horow a wɔfa so gye wɔn ba

Nnɛyi nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no betumi abue anaasɛ wɔato mu.

Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ne wɔn a wɔwoo wɔn no ma wotumi hu nsɛm a wɔde di nkitaho wɔ abusuafo ne nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no ntam.[70] Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔn nkutoo na wɔhwɛ abofra no so no betumi ayɛ nhyehyɛe a ɛnyɛ ɔkwan biara so. Wɔ tumidi ahorow bi mu no, awofo a wɔwoo wɔn ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi ayɛ apam a mmara ma ho kwan na ɛkyekyere wɔn a ɛfa nsrahwɛ, nsɛm a wɔde bɛsesa, anaa nkitahodi foforo a ɛfa abofra no ho.[71] Ɛde besi February 2009 no, U.S. aman 24 maa kwan sɛ wɔde apam ahorow a wɔabue ano a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho apam ahorow a mmara ma ho kwan no kaa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nhyehyɛe a etwa to no ho.[72]

Adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔato mu (a wɔsan frɛ no kokoam anaasɛ kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma),[73] a ɛnyɛ nea wɔtaa yɛ wɔ nnɛyi abakɔsɛm fa kɛse no ara mu no,[74] hyɛ nsɛm a ɛma wohu obi nyinaa ano, ɛkora so sɛ ɛyɛ kokoam na esiw awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no a wɔbɛda no adi no ano’, biological kin’s, ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho nsɛm. Ne nyinaa mu no, agyede a wɔato mu no betumi ama wɔatumi de nsɛm a ɛnyɛ nea ɛkyerɛ sɛ obi yɛ te sɛ aduruyɛ ho abakɔsɛm ne nyamesom ne mmusuakuw a wofi mu akɔma afoforo.[75] Ɛnnɛ, esiane guankɔbea ahobammɔ ho mmara a U.S. aman bi ahyɛ mu nti, kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no renya nkɛntɛnso foforo. Wɔ aman a wɔfrɛ no "dan a ahobammɔ wom" mu no, wobetumi agyaw nkokoaa a wɔmmɔ wɔn din wɔ ayaresabea ahorow, odumgyafo adwumayɛbea ahorow, anaa polisifo adwumayɛbea ahorow mu wɔ nna kakraa bi akyi wɔ awo akyi, adeyɛ a ahyehyɛde ahorow bi a wɔkamfo mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no kasa tia sɛ ɛyɛ nea ɛkɔ akyi na asiane wom.

Sɛnea mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no fi ase

Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi aba wɔ nnipa a wɔyɛ abusuafo anaa wɔn a wɔnyɛ abusuafo ntam. Wɔ abakɔsɛm mu no, na mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma dodow no ara kɔ so wɔ abusua bi mu. Nsɛm a aba nnansa yi ara a efi U.S. kyerɛ sɛ mprempren nnipa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu bɛyɛ fa yɛ nnipa a wɔyɛ abusuafo ntam.[77] Eyi ho nhwɛso a wɔtaa de di dwuma ne "ɔwofo a wɔyɛ mpena a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma", baabi a ɔwofo hokafo foforo no fa abofra bi fi ɔwofo no abusuabɔ a atwam no mu wɔ mmara kwan so. Abusua mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nso betumi aba denam ahofama so, esiane awofo wu nti, anaasɛ bere a wontumi nhwɛ abofra no wɔ ɔkwan foforo so na abusua no muni bi pene so sɛ obegye adwuma no.

Ɛnyɛ bere nyinaa na mmofra a wofi wɔn pɛ mu yɛ ade a wofi wɔn pɛ mu yɛ. Wɔ aman bi mu, sɛ nhwɛso no, wɔ U.K. no, ade titiriw biako a ɛma mmofra a wɔde wɔn to hɔ sɛ wɔmfa wɔn mma no ne sɛ wɔayi wɔn afi baabi a wɔwoo wɔn no, mpɛn pii no aban ahyehyɛde bi te sɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ. Nneɛma ahorow bi wɔ hɔ a enti woyi mmofra fi hɔ a ayayade ne anibiannaso ka ho, a ebetumi anya nkɛntɛnso a ɛtra hɔ daa wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba no so. Wɔbɛbɔ asetra mu adwumayɛfo amanneɛ wɔ nsɛm pii mu wɔ ahobammɔ ho asɛm bi a ɛfa abofra bi ho ho na wɔabisabisa abofra no yiyedi ho nsɛm. Mpɛn pii no, asetra mu nsɛm ho adwumayɛfo bɛhwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ama abofra bi ne abusua a wɔwoo no no abom, sɛ nhwɛso no, denam mmoa foforo a wɔde bɛma abusua no ansa na wɔasusuw ho sɛ wobeyi abofra bi afi hɔ no so. Afei asɛnnibea bɛtaa asi gyinae ahorow afa abofra no daakye ho, sɛ nhwɛso no, sɛ ebia wobetumi asan akɔ abusua a wɔwoo wɔn no mu, akɔhwɛ mmofra a wɔhwɛ wɔn anaasɛ wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma.

Awo a wontumi nwo ne ade titiriw nti a awofo hwehwɛ sɛ wobegye mmofra a wɔne wɔn nni abusuafo no ayɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu bi kyerɛ sɛ eyi na ɛmaa nkokoaa a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma a wɔnyɛ abusuabɔ no 80% ne wɔn a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma denam mmofra a wɔhwɛ wɔn so no fa.[78] Akontaabu kyerɛ sɛ Amerikafoɔ a wɔntumi nnyinsɛn anaa wɔmfa nkɔsi wɔn mma no mu 11–24% bɔ mmɔden sɛ wɔbɛkyekyere abusua denam mmofra a wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma so, na sɛ Amerikafoɔ mmaa a wɔaware daa a wɔfa wɔn mma no nyinaa dodoɔ bɛyɛ 1.4%.[79][80] Nneɛma afoforo a ɛma nkurɔfo gye tom no dɔɔso ɛwom sɛ wɔankyerɛw ho asɛm yiye de. Ebia eyinom bi ne sɛ wɔbɛpɛ sɛ wɔhyɛ abusua foforo mu den wɔ awaregyae anaa ɔwofo biako wu akyi, ayamhyehye a nyamesom anaa nyansapɛ mu gyidi na ɛkanyan wɔn, na wɔakwati sɛ wɔbɛboa ma nnipa adɔɔso dodo esiane gyidi a ɛne sɛ ɛyɛ asɛyɛde kɛse sɛ wɔbɛhwɛ mmofra a anka awofo nni mu sen sɛ wɔbɛwo nti , de hwɛ hu sɛ wɔremfa nyarewa a wonya fi awo mu (e.g., Tay–Sachs yare) mma obi, ne akwahosan ho haw ahorow a ɛfa nyinsɛn ne awo ho. Ɛwom sɛ nneɛma ahorow bi wɔ hɔ de, nanso nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara a ɛfa mmea a wɔfa wɔn mma no suahu ahorow ho no kyerɛ sɛ ɛda adi kɛse sɛ wɔadi mfe 40–44, wɔaware mprempren, awo a wontumi nwo, na wonni mma.[81]

Fa akwan horow a edidi so yi so betumi aba mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a ɛne wɔn ho wɔn ho nni abusuabɔ:

Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: wɔ nhyehyɛe yi ase no, adɔe akuw ne ahyehyɛde ahorow a wɔhwehwɛ mfaso yɛ adwuma sɛ ntamgyinafo, na wɔka wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa abofra no bom ne mmusua a wɔpɛ sɛ wɔde abofra bi to hɔ, na afa horow no nyinaa yɛ ɔman koro mufo. Sɛnea ɛbɛyɛ foforo no, ɛtɔ mmere bi a wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn mma no kwati ntamgyinafo na wɔne mmea di nkitaho tẽẽ, na mpɛn pii no wɔde apam a wɔakyerɛw; wɔmma eyi ho kwan wɔ tumidi ahorow bi mu. Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nyinaa mu fa kɛse; sɛ nhwɛso no, wɔ United States no, wobu akontaa sɛ ɛkame ayɛ sɛ wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu 45% ho nhyehyɛe wɔ kokoam.[82]

Foster care adoption: eyi yɛ ofie adoption bi a mfiase no wɔde abofra bi to ɔmanfo hwɛ mu. Mpɛn pii no, awofo a wɔhwɛ mmofra no gye wɔn sɛ wɔn mma no bere a mmofra no nya ahofadi wɔ mmara kwan so no. Ɛsono sɛnea ɛho hia sɛ ɔkwan a wɔfa so gye wɔn mma no wɔ ɔman biara mu. Wɔ 127,500 a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma wɔ U.S. wɔ afe 2000 mu no,[82] bɛyɛ 51,000 anaa 40% nam mmofra a wɔhwɛ wɔn so nhyehyɛe so.[83]

Amanaman ntam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: eyi fa abofra bi a wɔde bɛto ɔman a wɔwoo saa abofra no akyi ma wɔagye no ayɛ ne ba ho. Eyi betumi aba denam ɔman anaa ankorankoro nnwumakuw so. Wɔ aman bi te sɛ Sweden mu no, saa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yi na ɛma wonya nsɛm no mu dodow no ara (hwɛ atifi hɔ pon no). Nanso, U.S. nhwɛso no kyerɛ sɛ nsonsonoe kɛse wɔ ɔman biara mu efisɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma fi amannɔne no nnu ne nsɛm no mu 15%.[82] Russiafo mmofra bɛboro 60,000 na wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ United States fi 1992,[84] na wɔfaa Chinafo mmofra dodow a ɛte saa ara sɛ wɔn mma fi 1995 kosi 2005.[85] Aman ahorow mmara gu ahorow wɔ ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wɔbɛma kwan ma amanaman ntam agyede no mu. Esiane sɛ Hague Nhyiam a ɛfa Ankorankoro Amanaman Ntam Mmara ho no huu nsɛnnennen ne nsɛnnennen a ɛbata amanaman ntam agyede ho, ne mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛbɔ wɔn a wɔde wɔn ho ahyɛ mu no ho ban afi adifudepɛ ne nneɛma a wɔde di dwuma ɔkwammɔne so a ɛtɔ mmere bi a ɛka ho no ho nti, wɔyɛɛ Hague Mmofra a Wɔfa Wɔn Ba no Apam, a efii ase yɛɛ adwuma wɔ May 1, 1995 na aman 85 agye atom de besi November 2011.[86]

Nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: egyina nkwaboaa a aka a wɔde ma bere a wɔawie awarefo biako aduruyɛ a wɔde nyinsɛn ba wɔ afiri mu no so; wɔde nkwaboaa ma ankorankoro anaa awarefo foforo, na ɛno akyi no wɔde saa nkwaboaa no gu ɔbea a wɔde no ma no no awotwaa mu, na ama nyinsɛn ne awo ayɛ mmerɛw. Wɔ United States no, agyapade ho mmara na ɛkyerɛ mma nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sen sɛ asɛnnibea nhyehyɛe ahorow na ɛkyerɛ kwan, a ɛne atetesɛm mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɔ abira.

Common law adoption: eyi yɛ adoption a asɛnnibea ahorow no nni kan nnye ntom, nanso ɔwofo bi, a ɔmfa ne ho nhyɛ mmara kwan so nhyehyɛe biara mu, gyaw ne mma ma n’adamfo anaa obusuani bi bere tenten ][88] na ɛwɔ hɔ. Sɛ wɔde bere bi a wɔahyɛ ato hɔ a ɛne sɛ wɔbɛtra (a wofi wɔn pɛ mu) bɛtra mu no awiei, sɛnea ɔmanfo di ho adanse no, afei wobu abofra no sɛ ɛyɛ nea ɛhyɛ obi so, wɔ asennibea ahorow bi mu, ɛwom mpo sɛ mfiase no asɛnnibea no amma ho kwan de. Mmara kwan so tumidi biara na ɛkyerɛkyerɛ nsɛm pɔtee a ɛfa mmara kwan so agyede ho. Sɛ nhwɛso no, U.S. mantam California gye mmara kwan so abusuabɔ tom bere a wɔabom atra mfe 2 akyi no. Wɔfrɛ adeyɛ no "private fostering" wɔ Britain.[89]

Nneɛma a wɔsɛe no ne nea wɔtetew mu

Asɛm titiriw: Nneɛma a wɔsɛe no (fa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma) .

Ɛwom sɛ wɔtaa ka mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho asɛm sɛ ɛyɛ abusua "daa" de, nanso wobetumi de abusuabɔ no aba awiei bere biara. Wɔfrɛ mmara kwan so a wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no sɛ ɔhaw. Wɔ U.S. nsɛmfua mu no, sɛ wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ansa na wɔawie a, wɔsɛe wɔn, na sɛ wogyae abusuabɔ no wɔ ɛno akyi a, wogyae. Wobetumi afrɛ no nso sɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a entumi nyɛ yiye. Bere a wɔawie mmara kwan so a, mpɛn pii no awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nam asɛnnibea adesrɛ so na efi ɔhaw no ase na ɛne awaregyae ho nsɛm di nsɛ. Ɛyɛ mmara kwan a ɛyɛ soronko ma awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma efisɛ ɔhaw/nsɛe no mfa abusuafo a wɔwoo wɔn ho, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔpow abusua mufo a wɔwo wɔn anaasɛ wogyaw wɔn hɔ de.[90]

Nanso, nhwehwɛmu ahorow a wɔyɛe wɔ bere tiaa bi mu a wɔyɛe wɔ U.S. no kyerɛ sɛ mmofra yiyedi nhyehyɛe no so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ɔha biara mu nkyem 10 kosi 25 (sɛ nhwɛso no, nkokoaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wofi aman afoforo so anaa awofo a wɔyɛ mpena a wogye wɔn mpena mma no nka ho) sɛe ansa na wɔawie wɔ mmara kwan so na efi 1 mu kosi ɔha biara mu nkyem 10 no, wogu bere a wɔawie mmara kwan so no. Gyinapɛn ahorow pii no da nsɛm a ɛfa asɛm no ho ne nnipa dodow te sɛ mfe a wɔadi ho nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ adi; wonim sɛ mmabun taa nya wɔn mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu ɔhaw sen mmofra nkumaa.[90]

Awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma

Mmara kwan so awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔbɛbom agye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ aman 34 so de besi March 2022, ne nea ɛka ho no wɔ aman nketewa ahorow mu. Awarefo a wɔne wɔn ho da no nso betumi ayɛ mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma (aman 6 foforo), a ɔhokafo biako a ɔwɔ ɔbarima ne ɔbea nna mu no gye ɔfoforo no ba. Aman dodow no ara a wɔwɔ bɔbeasu koro aware no ma kwan ma saa awarefo no bom gye wɔn mma, nea ɛka ho ne Ecuador (awarefo a wɔne wɔn ho da nnye wɔn mma), Taiwan (awarefo a wɔyɛ mma nkutoo) ne Mexico (wɔ amantam a mmarima ne mmea aware wom no nkyem abiɛsa mu biako mu ). Aman kakraa bi a wɔwɔ ɔmanfo nkabom anaasɛ aware hokwan kakraa bi no nyinaa ma kwan ma wɔfa anammɔn anaa wɔbom yɛ mmofra

Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no awofoyɛ sesa

Awofoyɛ

Awosu mu abusuabɔ a ɛda ɔwofo ne abofra ntam no ho hia, na wɔn baanu a wɔatew wɔn ho no ama wɔahaw wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho. Atetesɛm mu adwene a ɛfa awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no nyaa mmoa a wonya fii Princeton Sukuupɔn nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ mmusua 6,000 a wɔfaa wɔn mma, wɔyɛ wɔn mma, na wɔhwɛ wɔn wɔ United States ne South Africa fi 1968 kosi 1985 no hɔ; nhwehwɛmu no kyerɛe sɛ aduan a wɔsɛe no wɔ afie a ɛnanom a wɔn mma a wɔnyɛ awofo wom (bere a wɔhwɛ sika a wonya, ofie dodow, nnɔnhwerew a wɔde yɛ adwuma, mfe a wɔadi, ne nea ɛkeka ho so) no sua koraa ma wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma, mmanoma mma, ne mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, na ɛmaa nhwehwɛmufo no yɛɛ saa kyerɛ sɛ nkurɔfo ani nnye ho kɛse sɛ wɔbɛma afoforo awosu mu nkwaadɔm no atra hɔ.[91] Wɔfoa saa nsusuwii yi so wɔ nhwehwɛmu foforo a ɛfa su ho kɛse a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔde wɔn ho hyɛ wɔn a wɔpɛ wɔn asɛm, wɔn nipasu, ne wɔn honam ani hwɛbea koro no ara agyirae no, ne wɔn a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nyinaa wɔ abusuabɔ ne awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no bɔ amanneɛ sɛ wɔn ani agye kɛse wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho.

Nhwehwɛmu afoforo de adanse ma sɛ abusuabɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi ayɛ nea ɛfata wɔ akwan foforo so. Nhwehwɛmu bi a ɛhwehwɛ sɛnea awofo de wɔn sika hyɛ mu no kyerɛ ahoɔden wɔ mmusua a wɔfa wɔn mma no mu, na ɛkyerɛ sɛ awofo a wɔfa wɔn mma no de bere pii hyɛ wɔn mma mu sen awofo afoforo, na ɛde ba awiei sɛ "...awofo a wɔfa wɔn mma no ma wɔn mma asetra yɛ yiye de tua abusuabɔ a enni awosu mu no ho ka ne the extra challenges of adoption."[93] Nhwehwɛmu foforo a wɔyɛe nnansa yi kyerɛe sɛ mmusua a wɔfa wɔn mma no de sika kɛse hyɛ wɔn mma a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu, sɛ nhwɛso no, denam nhomasua foforo ne sika fam mmoa a wɔde ma so. Bere a ɛhyɛ no nsow sɛ ɛte sɛ nea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa hyia ɔhaw ahorow te sɛ nnubɔne a wɔde di dwuma no, nhwehwɛmu no susuwii sɛ ebia awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de wɔn sika pii bɛto wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu ɛnyɛ sɛ wɔpɛ wɔn asɛm nti, na mmom esiane sɛ ɛda adi sɛ wohia mmoa no sen mmofra a wɔwɔ awosu mu nneɛma nti.[94]

Adwene ne nneyɛe ho animdefo hui a ɛfa hia a ɛna ne nkokoaa ntam abusuabɔ ho hia no ho no maa ɛhaw adwene bi sɛ ebia awofo a wogye nkokoaa a wɔanyinyin anaa mmofra a wɔretu mmirika wɔ awo akyi no ayera bere titiriw bi a ɛbɛma abofra no anyin anaa. Nanso, nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ The Mental and Social Life of Babies ho no kyerɛe sɛ "ɔwofo ne nkokoaa nhyehyɛe", sen sɛ ɛbɛyɛ abusuabɔ a ɛda ankorankoro a wɔne wɔn ho wɔn ho wɔ abusuabɔ ntam no, yɛ ade a ɛdannan a ɛda nnipa nkokoaa nyinaa awosu mu nneyɛe ne mmuae a nnipa a wɔanyinyin de yɛ wɔn ade a ɛkɔ so pɛpɛɛpɛ wɔ ho no ntam saa nkokoaa nneyɛe no. Enti abɔde "hwɛ ma wɔyɛ nsakrae bi a edi kan wɔ obu ma mpanyimfo pɔtee a wogye awofo dwumadi no ho."[95]

Wɔ nsɛmpɔw atitiriw no akyi no, nsemmisa soronko a wobisa awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no gu ahorow. Nea ɛka ho ne sɛnea wobebua nsusuwii hunu, nsɛmmisa a ɛfa agyapade ho a wobebua, ne ɔkwan a eye sen biara a wɔbɛfa so ne abusuafo a wɔwoo wɔn no anya abusuabɔ bere a wɔwɔ mmofra a wɔabue wɔn mma no mu.[96] Ɔkyerɛwfo biako kyerɛ sɛ asɛmmisa a awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no taa nya ne sɛ: "So yɛbɛdɔ abofra no ɛwom mpo sɛ ɔnyɛ yɛn ba a ɔwoo no no?"[97] Ade pɔtee a ɛhaw awofo pii ne sɛ wɔbɛma obi a wɔagye no ayɛ ne ba no atra sukuu dan mu. Asuade ahorow a wonim te sɛ "twe w'abusua dua" anaa "fa w'awofo ne wo nananom so hwehwɛ w'ani kɔla akyi kɔhwɛ baabi a w'awosu fi" betumi apira mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma na wonnim saa abɔde mu nsɛm yi. Wɔde nyansahyɛ ahorow pii ama sɛ wɔde besi adesua foforo ananmu, s.e., wɔde wɔn adwene asi "abusua nnuaba turo" so.[99]

Mmofra a wɔanyinyin a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de awofoyɛ ho nsɛm afoforo ba.[100] Mmofra binom a wofi mmofra a wɔhwɛ wɔn so no wɔ abakɔsɛm a ɛfa ayayade ho, te sɛ honam ne adwene mu anibiannaso, honam fam ayayade, ne nna mu ayayade, na wɔwɔ asiane mu sɛ wobenya adwenemyare ho haw ahorow.[101][102] Mmofra a wɔte saa no wɔ asiane mu sɛ wobenya abusuabɔ a ɛnyɛ nhyehyɛe.[103][104][105] Nhwehwɛmu ahorow a Cicchetti ne afoforo yɛe no. (1990, 1995) hunuu sɛ nkokoaa a wɔyɛɛ wɔn ayayadeɛ na wɔyɛɛ wɔn ayayadeɛ wɔ wɔn nhwɛsoɔ no mu 80% daa abatadeɛ akwan a ɛnyɛ nhyehyɛeɛ adi.[106][107] Bata a wɔanhyehyɛ no ne nkɔso ho haw ahorow bi wɔ abusuabɔ, a nea ɛka ho ne sɛnkyerɛnne ahorow a ɛma obi fi ne ho fi afoforo ho,[108] ne adwenemhaw, dadwen, ne adeyɛ ho sɛnkyerɛnne ahorow.[109][110] "Attachment yɛ adeyɛ a ɛyɛ nnam—ebetumi ayɛ nea ahobammɔ wom anaasɛ enni ahobammɔ, ɛnyɛ nea ɛfata anaasɛ ɛsow aba. Eyi yɛ sikasɛm a ɛnyɛ nokware efisɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ hwɛ a wɔhwɛ mmofra yi bo yɛ den yiye.[112]

Ɛdefa nkɔso mu nneɛma atitiriw ho no, nhwehwɛmu ahorow a efi Colorado Adoption Project no mu no hwehwɛɛ awosu mu nkɛntɛnso a ɛwɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no onyin so no mu, na ɛde baa awiei sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no adwene tumi da wɔn awofo a wɔfaa wɔn mma no de adi wɔ mmofraase nanso ɛnkyerɛ sɛ ɛne wɔn ho wɔn ho di nsɛ kɛse wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, na ɛte sɛ wɔn awofo a wɔwoo wɔn no de mmom na ɛte sɛ nea ɛte saa ara baabi a ɛkɔ akyiri sɛ atipɛnfo wɔ mmusua a wɔmfa wɔn mma wɔn mma mu.[113]

Ɛte sɛ nea akwan a ɛte saa ara reyɛ adwuma wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no honam fam nkɔso mu. Denmarkfo ne Amerikafo nhwehwɛmufo a wɔreyɛ nhwehwɛmu ahorow a ɛfa awosu mu mmoa a ɛma nipadua no yɛ kɛse ho no huu abusuabɔ a ɛda obi a wɔagye no ayɛ ne ba no mu duru ne n’awofo a wɔwoo no no BMI ntam bere a wɔanhu abusuabɔ biara a ɛda abusua a wɔagye no ayɛ ne ba no ntam no. Bio nso, nsonsonoe a ɛda ankorankoro ntam no bɛyɛ fa fi ankorankoro nkɛntɛnso ahorow a wɔnkyɛ mu.[114][115]

Ɛte sɛ nea nsonsonoe ahorow a ɛwɔ nkɔso mu yi di agoru wɔ ɔkwan a mmerante ne mmabaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fa so di asetra mu nsɛm atitiriw ho dwuma no mu. Wɔ awofo awaregyae ho no, wɔahu sɛ ɛsono sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛ wɔn ade wɔ mmofra a wɔannye wɔn mma no ho. Bere a nnipa dodow no ara nyaa suban ho haw pii, nnuru a wɔde di dwuma, sukuu mu nkɔso a ɛba fam, ne asetra mu ahoɔden a asɛe wɔ awofo awaregyae akyi no, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no annya nkɛntɛnso biara wɔ wɔn abɔnten abusuabɔ ho, titiriw wɔ wɔn sukuu anaa asetra mu tumi mu.

Nkɛntɛnso a enya wɔ awofo a wodii kan bae no so

Nneɛma pii na ɛka gyinae a wosi sɛ wobegyae abofra no anaasɛ wɔbɛtete no no. Mmabun a wɔyɛ aborɔfo taa de wɔn nkokoaa ma wɔn a wɔnyɛ abusuafo, bere a mmabun a wɔyɛ abibifo taa nya mmoa fi wɔn ankasa mpɔtam hɔfo hɔ wɔ abofra no ntetee mu ne ɔkwan a abusuafo fa so gye wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so nso so. Nhwehwɛmu a Leynes ne Festinger ne Young, Berkman, ne Rehr yɛe no kyerɛe sɛ, wɔ mmabun a wɔyem fam no, gyinae a wosi sɛ wobegyae abofra no ma wagye no ayɛ ne ba no gyina adwene a ɔbabun no maame wɔ wɔ mmofra a wɔfa no sɛ wɔn ba ho no so.[118] Nhwehwɛmu foforo nso kyerɛe sɛ mmabun a wɔyem a wɔn maamenom asua nhoma a ɛkɔ akyiri no taa gyae wɔn mma ma wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ mmea a wɔpaw sɛ wobegyae wɔn mma ma wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no taa yɛ nkumaa, wɔakyerɛw wɔn din wɔ sukuu mu, na wɔatra awofo baanu fie mu bere a wɔadi mfe 10, sen wɔn a wɔhwɛɛ wɔn mma na wɔtetee wɔn no.[119]

Nhwehwɛmu kakraa bi na wɔayɛ wɔ nea ebefi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wodi kan no so aba no ho, na nea wɔahu no adi afra. Nhwehwɛmu bi kyerɛe sɛ wɔn a wogyaee wɔn mma ma wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ani nnye wɔn gyinaesi no ho kɛse sen wɔn a wɔde wɔn mma siei no. Nanso, na awerɛkyekye dodow a ɛwɔ akuw abien no nyinaa so no dɔɔso, na wɔn a wogyaee wɔn ba no te sɛ wɔn a wɔmaa wɔn ba no siei wɔ asetra mu abotɔyam, abusuabɔ mu abotɔyam, ne daakye ho adwene pa a wɔwɔ wɔ sukuu, adwuma, sikasɛm, ne aware ho nsusuwii ahorow mu ] . Nhwehwɛmu a wɔyɛe akyiri yi kyerɛe sɛ ɛnanom a wɔadu mpanyin afe so a wɔpaw sɛ wobegyae wɔn mma ma wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya awerɛhow ne ahonu wɔ wɔn gyinaesi no ho sen wɔn a wɔkoraa wɔn mma so no. Nanso, saa nkate ahorow yi so tew kɛse fi afe biako wɔ awo akyi kosii afe a ɛto so abien no awiei.[121]

Nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara no hui sɛ wɔ ɛnanom a wogyaee wɔn mma sɛ wɔmfa wɔn mma mfe anan kosi 12 ansa na ɛreba no mu no, na obiara a ɔde ne ho hyɛɛ mu no taa susuw wɔn ba a wayera no ho. Wɔ dodow no ara fam no, na nsusuwii ahorow no yɛ nea enye ne nea eye efisɛ na ɛma wonya awerɛhow ne anigye nkate nyinaa. Wɔn a wonyaa nsusuwii pa no fa kɛse no ara mu osuahu ne wɔn a na wɔabue wɔn mma, sen sɛ wɔde ntamgyinafo a wɔato mu anaasɛ bere tiaa bi bɛyɛ wɔn mma.[122]

Wɔ nhwehwɛmu foforo a wɔde ɛnanom a wogyae wɔn mma totoo wɔn a wɔtetee wɔn ho no mu no, ɛnanom a wogyae wɔn mma no taa twentwɛn wɔn nyinsɛn a edi hɔ no ase, wɔtwentwɛn aware ase, na wowie adwuma ho ntetee. Nanso, akuw abien no nyinaa duu nhomasua a ɛba fam sen wɔn atipɛnfo a wɔannyinsɛn da.[123] Nhwehwɛmu foforo nso hui sɛ nneɛma a ɛte saa ara fi mu ba bere a wɔpaw sɛ wobegyae abofra bi ma wɔagye no ayɛ ne ba no. Ná ɛnanom a wɔn mfe akɔ anim a wogyaee wɔn mma no taa nya nhomasua a ɛkorɔn na wonya adwuma sen wɔn a wɔhwɛɛ wɔn mma no. Wɔsan nso twɛn kyɛe ansa na wɔrewo wɔn ba a odi hɔ no.[121] Wɔde mmabun nhwɛso ahorow, anaasɛ mmea a na wɔyɛ mmabun bere a wɔsoa wɔn nkokoaa no yɛɛ nhwehwɛmu a ɛwɔ hɔ wɔ nkɛntɛnso a awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so nkɛntɛnso ho no mu dodow no ara—nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ ma awofo a wɔwoo wɔn a wofi nnipa afoforo mu. Afei nso, nsɛm a wɔde bere tenten ayɛ a ebetumi ama asetra ne adwene mu nsunsuanso a ɛbɛtra hɔ akyɛ ama awofo a wɔwo a wɔpaw sɛ wɔde wɔn mma bɛto hɔ ama wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nni hɔ.

Nkɔso a ɛfa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho sesa

Nhwehwɛmu a wɔadi kan ayɛ wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no ama wɔanya nsusuwii ahorow a ɛkyerɛ sɛ asiane a ɛkɔ soro wɔ adwene mu nkɔso ne asetra mu abusuabɔ mu ma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no. Nanso, wɔama nsusuwii ahorow a ɛtete saa no mu ada hɔ sɛ ɛyɛ mfomso esiane akwan a wɔfa so yɛ adwuma no huammɔdi nti. Nanso nnansa yi nhwehwɛmu ahorow aboa ma wɔakyerɛ nsɛm a ɛyɛ nokware kɛse ne nea efi mu ba a ɛfa nsɛdi, nsonsonoe ne asetra kwan nyinaa a wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no asetra kwan ho.[124]

Wobetumi afoa adanse a ɛfa sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nkɔso ho wɔ nhwehwɛmu foforo mu. Yebetumi aka sɛ, wɔ ɔkwan bi so no, wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no taa nya nkɔso wɔ ɔkwan soronko so wɔ nnipa dodow no ara ho. Wobetumi ahu eyi wɔ asetra mu nneɛma pii mu, nanso mpɛn pii no wobetumi ahu sɛ asiane kɛse wɔ hɔ bɛyɛ mmerantebere ne mmabaabere mu. Sɛ nhwɛso no, wɔahu sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no pii hyia ɔhaw wɔ adwene a wɔde besi hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔyɛ wɔn mma no mu.[125]

Adida

Akwan pii wɔ hɔ a wobetumi afa so akyerɛkyerɛ adwene a ɛfa nipasu ho no mu. Ɛyɛ nokware wɔ nsɛm nyinaa mu sɛ nipasu a wɔde si dan no yɛ adeyɛ a ɛkɔ so a ɛfa nkɔso, nsakrae ne adwene a wɔde si obi ho ne ankasa ho a wɔhwɛ so. Nhwehwɛmu ada no adi sɛ mmerantebere ne mmabaabere yɛ bere a wɔde wɔn ho hyɛ mu sen sɛ wɔbɛsan wɔn akyi.[126] Obi nipasu taa ntumi nnyina wɔ n’asetra mfe a edi kan no mu nanso onya ntease a egyina pintinn kɛse wɔ mmofraberem ne mmerantebere ne mmabaabere mu akyiri yi mu. Mpɛn pii no, wɔde bata bere bi a wɔde sɔ nneɛma hwɛ ho no, nneɛma a enni awiei wɔ hɔ a ɛkɔ obi nipasu a wɔbɛkyekye mu. Nea ɛka nneɛma pii ho no, nipasu ahorow pii wɔ hɔ a obi betumi de abata ho. Nnipa a wɔde wɔn ho hyɛ mu no bi ne ɔbarima ne ɔbea nna, ɔbarima ne ɔbea nna, kuw, abusuakuw ne nyamesom, ne nea ɛkeka ho Wɔ wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma wɔ mmusuakuw ntam ne amanaman ntam no fam no, mpɛn pii no wohu nhyɛso wɔ mmusuakuw, mmusuakuw ne ɔman a wɔde wɔn ho hyɛ mu no mu. Esiane eyi nti, abusua mu abusuabɔ ahoɔden ne ne dwumadi di dwuma kɛse wɔ ne nkɔso ne nea efi nipasu a wɔkyekye mu ba no mu. Wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wofi mmusuakuw ahorow mu ne aman horow so no taa nya nkate a ɛne sɛ wonnye wɔn ntom esiane mmusuakuw, mmusuakuw, ne amammerɛ mu nsonsonoe a ɛte saa nti. Enti, sɛ wɔbɛma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wofi mmusuakuw ahorow mu ne aman ntam no ahu wɔn "amammerɛ a wofi mu" no ho hia sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya adwene a ɛfa wɔn ho ne anisɔ a ɛfa amammerɛ ahorow ho yiye. Nnipa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ aman ntam no ho adansedi ne nea wɔsan kyekye no ntɛm ara a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no. Sɛ nhwɛso no, egyina United States mmara ne nhyehyɛe pɔtee so no, Child Citizen Act of 2000 hwɛ hu sɛ wɔbɛma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no U.S. ɔman ba ntɛm ara.[127]

Wɔde nea obi yɛ ne nea ɔnyɛ nyinaa na ɛkyerɛkyerɛ nipasu mu. Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wɔwo wɔn wɔ abusua biako mu no hwere wɔn din na afei wɔfɛm biako fi abusua a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no hɔ. Nnipa nipasu a wɔhyehyɛ no yɛ adeyɛ a ɛyɛ den na nneɛma pii wɔ hɔ a ɛka nea ebefi mu aba. Sɛ yɛhwɛ nsɛm a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho tebea horow mu a, wobetumi ahu nnipa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ka ho na ɛka wɔn (ɔwofo a ɔwoo wɔn, ɔwofo a ɔfaa no sɛ ne ba ne nea wɔagye no ayɛ ne ba) sɛ "triad members and state". Ebia mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de baasakoro no mufo a wɔte nka sɛ wɔyɛ nnipa no to asiane mu. Baasakoro no mufo taa da nkate horow a ɛfa nipasu ne nipasu ho haw ahorow a ɛyɛ basaa ho adi esiane nsonsonoe a ɛwɔ baasakoro no ntam abusuabɔ mu nti. Wɔ ebinom fam no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mma wonnya wɔn ho ho adwene a edi mũ anaasɛ wɔaka abom. Ebia Baasakoro no mufo behu wɔn ho sɛ wonni mũ, wonni hwee, anaasɛ wonwiei. Wɔka sɛ wonni yiyedi, biakoyɛ, anaa pintinn ho nkate a ɛbata nipasu a anya nkɔso koraa ho.[128]

Nkɛntɛnso ahorow

Abusua di dwuma titiriw wɔ nipasu a wɔhyehyɛ mu. Ɛnyɛ mmofraberem nko na eyi te saa, na mmom mmerantebere ne mmabaabere mu nso. Nnipa a wɔyɛ wɔn ho (ɔbarima ne ɔbea nna/ɔbarima ne ɔbea nna/abusuakuw/nyamesom/abusua) da so ara reyɛ wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu na abusua kura eyi ho safe titiriw. Ɛte sɛ nea nhwehwɛmu no yɛ nea adwene koro yɛ; abusua a ɛyɛ den, ahobammɔ, ɔdɔ, nokwaredi ne mmoa a emufo nyinaa te nka sɛ wɔwɔ ahobammɔ sɛ wɔbɛhwehwɛ wɔn nipasu mu no ho hia na ama wɔatumi ayɛ nipasu a ɛfata. Transracial ne International adoptions yɛ nneɛma bi a edi dwuma titiriw wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nipasu a wɔkyekye no mu. Ntawntawdi pii fi abusuabɔ a wɔkyekye wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba no ne wɔn abusua ntam no mu. Eyinom bi ne sɛ "wɔyɛ soronko" wɔ ɔwofo (ɔwofo) ho, abusuakuw mu nipasu pa a wobenya, ne mmusuakuw/abusuakuw mu nyiyim a wobedi ho dwuma.[129] Wɔahu sɛ mmerante ne mmabaa a wɔwɔ amammerɛ ahorow ne aman ntam no taa ne wɔn awofo hu amammerɛ ne mmusuakuw a wofi mu ba sen sɛ wɔbɛkyerɛ baabi a wɔte, nanso ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ den sɛ wɔbɛkari pɛ wɔ nnipa baanu no ntam efisɛ sukuu tebea horow taa nni nneɛma ahorow ne gye a wogye tom wɔ nsɛmti a ɛtete saa ho .[130] . Saa nhyɛso ahorow yi nso taa ma nsɛmmisa bi ba ma nea wɔagye no ayɛ ne ba no, ne abusua no nso sɛ wobesusuw ho. Nsɛmmisa bi a wɔtaa bisa no bi ne sɛ abusua no yɛ anibiannaso kɛse wɔ asetra mu akwan horow a wɔkyekye no ho a, dɛn na ɛbɛba? So ntawntawdi bɛba sɛ eyi te saa a? Na sɛ nnipa ankasa a wɔkyerɛ sɛ wɔyɛ nipasu a ɛfata ho nhwɛso no ankasa yɛ nea ahobammɔ a enni hɔ ahyɛ mu ma nso ɛ? Ginni Snodgrass bua nsɛmmisa yi wɔ ɔkwan a edidi so yi so. Ahintasɛm a ɛwɔ abusua a wɔma wɔn mma mu ne pow a wɔpow sɛ ɛsono abusua a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ma adwumayɛ a entumi nyɛ adwuma yiye ba mu. "... asetra mu adwumayɛfo ne awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wonni ahobammɔ no ayɛ abusua abusuabɔ a egyina nokwaredi a wonni, kwati ne nneɛma a wɔde di dwuma so. Sɛ́ wubegye adi sɛ abusuabɔ pa bɛkɔ so wɔ fapem a ɛte saa so no nyɛ adwene mu ntease" (Lawrence). Kokoamsɛm si akwanside ahorow a ɛmma wontumi nnya nipasu a ɛfata.[131]

Nhwehwɛmu no ka sɛ ɛnyɛ sɛ adwuma a entumi nyɛ adwuma yiye, nsɛm a ɛnyɛ nokware ne nea wɔkwati a ebetumi aba mmusua a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu no mma ɛnyɛ yiye nko, na mmom ɛyɛ adwuma tia no tẽẽ nso. Sɛ nea wɔagye no ayɛ ne ba no nim sɛ wɔafa wɔn ayɛ wɔn ba nanso onni wɔn awofo a wɔwoo wɔn no ho nsɛm biara a, nkɛntɛnso bɛn na ɛwɔ hɔ wɔ nnipa a wɔyɛ wɔn basaa no so? Silverstein ne Kaplan nhwehwɛmu no ka sɛ nsɛmmisa te sɛ "Hena ne me?" "Dɛn nti na wɔwoo me?" "Dɛn ne m'atirimpɔw?" Saa nipasu a wonni yi betumi ama wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, titiriw wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, ahwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ayɛ wɔn ho wɔ ɔkwan a ɛtra so so sen wɔn atipɛnfo a wonnye wɔn mma no pii. Mmabun a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no dɔɔso dodo wɔ wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ amammerɛ nketewa mu, guan, wonyinsɛn, anaasɛ wɔpo wɔn mmusua koraa no mu.[132][133]

Ɛdefa nkɔso mu nneɛma atitiriw ho no, nhwehwɛmu ahorow a efi Colorado Adoption Project no mu no hwehwɛɛ awosu mu nkɛntɛnso a ɛwɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no onyin so no mu, na ɛde baa awiei sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no adwene tumi da wɔn awofo a wɔfaa wɔn mma no de adi wɔ mmofraase nanso ɛnkyerɛ sɛ ɛne wɔn ho wɔn ho di nsɛ kɛse wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, na ɛte sɛ wɔn awofo a wɔwoo wɔn no de mmom na ɛte sɛ nea ɛte saa ara baabi a ɛkɔ akyiri sɛ atipɛnfo wɔ mmusua a wɔmfa wɔn mma wɔn mma mu.[113]

Ɛte sɛ nea akwan a ɛte saa ara reyɛ adwuma wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no honam fam nkɔso mu. Denmarkfo ne Amerikafo nhwehwɛmufo a wɔreyɛ nhwehwɛmu ahorow a ɛfa awosu mu mmoa a ɛma nipadua no yɛ kɛse ho no huu abusuabɔ a ɛda obi a wɔagye no ayɛ ne ba no mu duru ne n’awofo a wɔwoo no no BMI ntam bere a wɔanhu abusuabɔ biara a ɛda abusua a wɔagye no ayɛ ne ba no ntam no. Bio nso, nsonsonoe a ɛda ankorankoro ntam no bɛyɛ fa fi ankorankoro nkɛntɛnso ahorow a wɔnkyɛ mu.[114][115]

Ɛte sɛ nea nsonsonoe ahorow a ɛwɔ nkɔso mu yi di agoru wɔ ɔkwan a mmerante ne mmabaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fa so di asetra mu nsɛm atitiriw ho dwuma no mu. Wɔ awofo awaregyae ho no, wɔahu sɛ ɛsono sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛ wɔn ade wɔ mmofra a wɔannye wɔn mma no ho. Bere a nnipa dodow no ara nyaa suban ho haw pii, nnuru a wɔde di dwuma, sukuu mu nkɔso a ɛba fam, ne asetra mu ahoɔden a asɛe wɔ awofo awaregyae akyi no, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no annya nkɛntɛnso biara wɔ wɔn abɔnten abusuabɔ ho, titiriw wɔ wɔn sukuu anaa asetra mu tumi mu.

Nanso, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ asiane mu kɛse wɔ suban ho nsɛm bi ho. Nhwehwɛmufo a wofi Minnesota Sukuupɔn mu yɛɛ mmabun a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no ho nhwehwɛmu na wohui sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi anya ɔsɔretia a ɛma obi yɛ ade tra so (ODD) ne adwene a wɔde si biribi so a ɛtra so (ADHD) no mmɔho abien, na ɛyɛ 8% wɔ nnipa dodow no ara mu nnipa dodow.[134][non-primary source needed] Asiane a ɛwɔ hɔ sɛ wobekum wɔn ho nso dɔɔso kɛse sen nnipa dodow no ara. Sweden nhwehwɛmufo hui sɛ amanaman ntam ne ɔman no mufo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nyinaa kum wɔn ho wɔ dodow a ɛkɔ soro sen atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma no; a amanaman ntam wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ne mmea a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, titiriw no, wɔ asiane kɛse mu.[135]

Ne nyinaa mu no, adwuma a wɔayɛ wɔ wɔn a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho no ahu sɛ asiane foforo a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no hyia no fa mmerantebere ne mmabaabere mu nkutoo. Wɔkyerɛe sɛ mmerante ne mmabaa a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ne mpanyimfo a wofi mmusua a wɔwoo wɔn mu no yɛ pɛ na wonyaa nkontaa a eye sen mpanyimfo a wɔtetee wɔn wɔ abusua ahorow foforo a ɔwofo biako ne mmusua a wɔyɛ mpena ka ho mu.[136] Bio nso, bere a mpanyimfo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no daa nsakrae kɛse adi sen wɔn atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma wɔ adwene ne nneyɛe ho nhyehyɛe ahorow mu no, mpanyimfo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no daa nsɛdi pii adi sen nsonsonoe a ɛda mpanyimfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma no ntam. Nsɛm pii aba a ɛfa adwenemhaw a ɛba ntɛm a wɔasiesie anaasɛ wɔasan asan aba ho. Sɛ nhwɛso no, wɔ nhwehwɛmu ahorow a edi kan a wɔyɛe no biako mu no, Ɔbenfo Goldfarb a ɔwɔ England no de baa awiei sɛ mmofra binom sesa wɔn ho yiye wɔ asetra ne nkate fam ɛmfa ho osuahu ahorow a enye a ɛfa ahyehyɛde a wɔde wɔn ho hyɛ mu wɔ mmofraase no ho no. Nhwehwɛmufo afoforo nso hui sɛ ɛnyɛ nea ɛkyerɛ ankasa sɛ mmofra a wɔde wɔn kɔ ayaresabea bere tenten no de nkate fam haw anaa suban mu sintɔ ahorow ba mmofra nyinaa so. Eyi kyerɛ sɛ mmofra binom bɛba bere nyinaa a wɔyɛ yiye, a wotumi gyina ano, a wɔn suahu ahorow wɔ mmofraase mfa ho.[139] Afei nso, nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ adwene mu nneɛma a efi wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho no mu dodow no ara fi nnipa dodow a wɔwɔ ayaresabea no mu. Eyi kyerɛ sɛ ebia nsɛm a wɔde ba awiei te sɛ nea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya suban ho haw te sɛ ODD ne ADHD no bɛyɛ nea ɛyɛ animhwɛ. Esiane sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wɔhwehwɛ adwenemyare ayaresa no sua nti, adwene mu nneɛma a efi wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu ba sɛ wɔde toto nea ɛwɔ nnipa dodow no ara ho no di nsɛ sen sɛnea nhwehwɛmufo binom kyerɛ no.[140]

Adwene mu akwahosan

Mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya adwene ne nneyɛe ho haw sen atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma.[141] Mmofra a na wɔadi boro anan bere a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma no nya adwene mu haw pii sen wɔn a na wɔyɛ nkumaa no.[142][143]

Sɛnea nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ UK kyerɛ no, mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi anya adwenemyare a ɛmma wo de baanan mpo nkɔ yiye bere a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no akyi. Mmofra a wɔwɔ mmofraberem osuahu ahorow pii a enye no taa nya adwenemyare. Nhwehwɛmu no kyerɛ sɛ sɛnea ɛbɛyɛ a wobehu adwenemyare ho haw ahorow na wɔatiatia so ntɛm no, wɔn a wɔhwɛ mmofra ne awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no hia abofra no asetra ho nsɛm a ɛkɔ akyiri.[142][144] Nhwehwɛmu foforo bi a wɔyɛe wɔ UK kyerɛ sɛ mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya adwenemhaw a ɛba wɔn akyi (PTS) sen nnipa dodow no ara. Wɔn PTS sɛnkyerɛnne no gyina osuahu bɔne ko a wɔfaa mu no so na nimdeɛ a ɛfa wɔn abakɔsɛm ho no ma wonya mmoa a wɔahyɛ da ayɛ.[145][146]

Adwene a ɔmanfo kura wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho sesa

Wɔ Atɔe Famfo amammerɛ mu no, nnipa pii hu sɛ abusua ho mfonini a wɔtaa yɛ no yɛ awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔwɔ mma a wɔwoo wɔn no de. Saa adwene yi de abusua ahorow a wɔde di dwuma foforo no si nea wɔtaa yɛ no akyi. Nea efi mu ba – nhwehwɛmu kyerɛ – adwene a ɛbrɛ wɔn ase wɔ mmusua a wɔfa wɔn mma ho no wɔ hɔ, ne adwenem naayɛ a ɛfa sɛnea wɔn abusua mu abusuabɔ mu yɛ den ho.[147][148]

Nhwehwɛmu a wɔyɛe nnansa yi ara wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho adwene a Evan Donaldson Asoɛe no wiei no de saa animtiaabu yi ho adanse foforo ma. Ɛkame ayɛ sɛ nnipa dodow a wobisabisaa wɔn nsɛm no mu nkyem abiɛsa mu biako gye di sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ntumi nyɛ nsakrae yiye, wɔtaa nya ayaresa ho nsɛm, na wɔtaa nya nnubɔne ne nsa ho haw ahorow. Bio nso, 40–45% susuwii sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya suban ho haw ne ɔhaw wɔ sukuu mu. Nea ɛne eyi bɔ abira no, nhwehwɛmu koro no ara kyerɛe sɛ wobu awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yiye, a ɛkame ayɛ sɛ 90% kaa wɔn ho asɛm sɛ "wɔn anigye, wonya mfaso, na wonni pɛsɛmenkominya".[149]

Nnipa dodow no ara ka sɛ wɔn nsɛm titiriw a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no fi nnamfo ne abusuafo ne nsɛm ho amanneɛbɔfo hɔ. Ne nyinaa mu no, nnipa dodow no ara bɔ amanneɛ sɛ nsɛm ho amanneɛbɔ ma wonya adwene pa wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho; 72% kyerɛe sɛ wɔanya nsusuwii pa.[150] Nanso, wɔda so ara wɔ ɔkasatia kɛse wɔ nsɛm ho amanneɛbɔfo a wɔka fa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no ho. Sɛ nhwɛso no, blog ahorow bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no kasa tiaa Meet the Robinsons sɛ wɔde nyisaa atrae mfonini ahorow a ne bere atwam di dwuma[151][152] sɛnea The Evan B. Donaldson Adoption Institute a ɛnyɛ nea wɔde hwehwɛ mfaso a ɛkamfo kyerɛ no yɛe no.

Wɔma animtiaabu a ɛbata mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no yɛ kɛse ma mmofra a wɔwɔ mmofra a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma no.[154] Nsusuwii bɔne de gyidi a ɛne sɛ mmofra a wɔte saa no haw araa ma ɛrentumi nyɛ yiye sɛ wobegye wɔn atom na wɔayɛ mmusua a "ɛyɛ daa".[155] Amanneɛbɔ bi a efi Pew Commission on Children in Foster Care hɔ wɔ afe 2004 mu no ada no adi sɛ mmofra dodow a wɔretwɛn wɔ mmofra a wɔhwɛ wɔn so no abu abɔ ho abien fi 1980 mfe no mu na mprempren ɛda so ara yɛ nea ɛkɔ so yɛ pɛ bɛyɛ ɔpepem fa afe biara."[156]

Attitude toward Adoption Questionnaire (ATAQ):[157] saa nsɛmmisa yi, Abdollahzadeh, Chaloyi ne Mahmoudi na wɔdii kan yɛɛ ho adwuma(2019).[158] Nkyekyɛm a Edi Kan: Saa nsɛmmisa kratasin yi wɔ nneɛma 23 a egyina Likert nsenia a ɛyɛ 1 (Mempene so koraa) so, kosi 5 (Mepene so koraa) a wonya bere a wɔasiesie nneɛma a wɔayɛ sɛ wɔde bɛyɛ mprempren adwinnade no ne adesua biara adesua no akyi. Adeɛ mu nhwehwɛmu ne adwene mu nhwehwɛmu a ɛdi kan no kyerɛ sɛ nneɛma mmienu na ɛwɔ mu. Wɔdane nneɛma 3-10-11-12-14-15-16-17-19-20-21 no na wɔde nkaeɛ no ahyɛ mu sɛ ɛyɛ papa. Nea efii nhwehwɛmu mu nneɛma nhwehwɛmu a nneɛma atitiriw a ɛwɔ varimax rotation mu bae no kyerɛe sɛ wɔbɔɔ afa abien a ɛfa suban a ɛfa agyede ho no din sɛnea ɛte biara no sɛ adwene mu afa horow ne suban-nkate afa horow a ɛfa suban a ɛfa agyede ho. Saa nneɛma mmienu yi kyerɛkyerɛɛ 43.25% mu wɔ nsonsonoeɛ a ɛwɔ nhwɛsoɔ no nyinaa mu. Wɔde Cronbach alpha coefficient dii dwuma de susuw ahotoso a ɛwɔ nsɛmmisa kratasin no mu. Cronbach alpha coefficient yɛ 0.709 wɔ nsɛmmisa kratasin no nyinaa mu, 0.71 wɔ ade a edi kan no mu, ne 0.713 wɔ nea ɛto so abien no ho. Bio nso, na abusuabɔ pa a ɛho hia wɔ asetra mu su horow a wɔpɛ ne adwene mu afa a ɛfa adwene a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho ne suban -nkate mu afa horow a ɛwɔ adwene a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no ntam (P ≤ 0.01).

Ɔsesɛw ne nkabom a ɛrekɔ so sesa

Nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no asesa kɛse wɔ afeha a ɛto so 20 no mu, na wɔafrɛ kuw foforo biara din, wɔ ɔkwan bi so, sɛ nsakrae.[159] Efi 1970 mfe no mu no, mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no atu mpɔn no bɛyɛɛ nea ɛfa kyerɛwtohɔ ahorow a wobebue ne abusua a wɔbɛkora wɔn so ho nkuranhyɛ ho. Saa nsusuwii ahorow yi fi nyansahyɛ ahorow a ɛkyerɛ sɛ kokoamsɛm a ɛwɔ nnɛyi agyede mu no betumi anya ɔkwan a wɔfa so hyehyɛ nipasu no so nkɛntɛnso,[160][161] ama adwene atu afra wɔ abusua anato ho,[162] na ɛmma kakraa bi wɔ aduruyɛ ho abakɔsɛm kwan so.

Abusua a wɔbɛkora wɔn so: Bere a nsɛm a ɛfa mmara a wɔmfa nni dwuma ho no fii ase kɔɔ fam wɔ 1970 mfe no mfiase no, asetra mu yiyedi ahyehyɛde ahorow fii ase sii so dua sɛ, sɛ ɛbɛyɛ yiye a, ɛsɛ sɛ wɔma ɛnanom ne mmofra bom. Wɔ U.S. no, wɔdaa eyi adi pefee denam nsakrae a ɛbaa nhyehyɛe mu wɔ New York Foundling Home, ahyehyɛde a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a ɛka ɔman no mu nea akyɛ sen biara ho na ɛyɛɛ kyerɛwtohɔ ahorow a wɔasɔ ano akwampaefo no mu. Ɛde nnyinasosɛm foforo abiɛsa a nea ɛka ho ne "sɛ wobesiw mmofra a wɔde wɔn bɛto afiase...", a ɛda gyidi a ɛne sɛ mmofra bɛsom wɔn yiye denam wɔn mmusua a wɔwoo wɔn no nkyɛn a wɔbɛtra so no adi, nsakrae a ɛyɛ nwonwa wɔ nhyehyɛe mu a ɛda so ara yɛ adwuma nnɛ. Bio nso, akuw te sɛ Origins USA (a wɔde sii hɔ wɔ 1997 mu) fii ase kaa abusua a wɔbɛkora so ne ɛnanom hokwan ahorow ho asɛm denneennen.[165] Nancy Verrier nhoma The Primal Wound a wotintimii no nyaa ɔsesɛw akuw ahorow yi adwene mu nne so nkɛntɛnso. Wɔka "Primal wound" ho asɛm sɛ "ɔsɛe a akokoaa no te nka esiane sɛ ɔtetew ne ho fi ne maame a ɔwoo no no ho nti. Ɛyɛ atenka a emu dɔ na efi mu ba a ɛne sɛ wɔagyaw no a akokoaa a wɔagye no ayɛ ne ba no te nka bere a wɔafa no ayɛ ne ba no akyi na ebetumi akɔ so wɔ ne nkwa nna nyinaa mu." "[160] ."

Kyerɛwtohɔ ahorow a wɔabue: Bere a wɔagye obi a wɔagye no ayɛ ne ba wɔ mmara kwan so akyi wɔ United States no, wɔtaa yɛ nsakrae wɔ awo ho adansedi krataa a edi kan no mu na wɔde awo ho adansedi krataa foforo si ananmu. Wɔde awofo biara a wɔwoo abofra no din a wɔakyerɛw wɔ awo ho adansedi krataa a edi kan no so no, wɔde awofo a wɔfaa no sɛ wɔn ba no din si adansedi krataa a wɔayɛ mu nsakrae no ananmu, na ɛma ɛyɛ te sɛ nea awofo a wɔfaa no sɛ wɔn ba no na wɔwoo abofra no. Efi 1930 mfe no awiei na ɛkɔɔ so kosi 1970 mfe no mu no, ɔman mmara maa kwan sɛ wɔbɛsɔ awo ho adansedi nkrataa a edi kan no ano bere a wɔafa no sɛ wɔn ba akyi, na gye sɛ aman bi mu no, ɛmaa awo ho adansedi krataa a edi kan no antumi annye onipa a wɔagye no ayɛ ne ba no bere a wadi mfe pii mpo no ] .

Nnipa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fi bere tenten abɔ mmɔden sɛ wobeyi mmara ahorow yi afi hɔ sɛnea ɛbɛyɛ a wobetumi anya wɔn ankasa awo ho adansedi krataa a edi kan. Nneɛma a wɔyɛe sɛ wobeyi awo ho adansedi nkrataa a edi kan ne mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho kyerɛwtohɔ afoforo a wɔayɛ ama wɔn no dɔɔso wɔ 1970 mfe no mu a wogye toom kɛse sɛ wɔmfa mmara mma wɔn mma no. Wɔ United States no, Jean Paton hyehyɛɛ Orphan Voyage wɔ afe 1954 mu, na Florence Fisher hyehyɛɛ Adoptees' Liberty Movement Association (ALMA) wɔ afe 1971 mu, na ɔfrɛɛ kyerɛwtohɔ ahorow a wɔasɔ ano no "ade a wɔsɛe nnipa nidi".[168] Bere a wɔ afe 1975 mu no, Emma May Vilardi yɛɛ kyerɛwtohɔ a edi kan a wɔn nyinaa pene so, Amanaman Ntam Soundex Reunion Registry (ISRR), a ɛmaa wɔn a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma no atetew wɔn ho no tumi huu wɔn ho wɔn ho. na Lee Campbell ne awofo afoforo hyehyɛɛ CUB (Concerned United Birthparents). Na nsusuwii a ɛte saa ara renya nkɔso wɔ wiase nyinaa wɔ ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ fam te sɛ Parent Finders a ɛwɔ Canada ne Jigsaw a ɛwɔ Australia no mu. Wɔ afe 1975 mu no, England ne Wales buee kyerɛwtohɔ ahorow a egyina abrabɔ pa so.[170]

Eduu 1979 no, ahyehyɛde ahorow 32 ananmusifo a wofi aman 33 mu, Canada ne Mexico, hyiaam wɔ Washington, DC, sɛ wɔrebɛtew Amerika Awofo Bagua (AAC) a wɔde adwene koro toom sɛ: “Bue Kyerɛwtohɔ ahorow a nsɛm a ɛkyerɛ sɛ wobehu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mufo nyinaa awie, . awofo, awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn ba ne nea wɔfa no sɛ ne ba wɔ mfe a nea wɔagye no ayɛ ne ba no adi (18 anaa 19, a egyina ɔman no so) anaasɛ ansa na ɛreba no sɛ nnipa baasa no mufo nyinaa pene so a."[171] Mfe a edi hɔ no huu ahyehyɛde ahorow a ɛyɛ akofo pii te sɛ Bastard Nation (a wɔde sii hɔ) no dannan wɔ 1996 mu), akuw a wɔboaa ma wobuu kyerɛwtohɔ ahorow a wɔasɔ ano wɔ Alabama, Delaware, New Hampshire, Oregon, Tennessee, ne Maine.[172][173] New York ne ɔman no mu nnipa a wɔhwehwɛ hokwan ahorow a wɔde gye wɔn ayɛ wɔn mma no nkabom bi yɛɛ adwuma yiye de buu mmara bi a adi mfe 83 a ɛyɛ anohyeto no mu wɔ afe 2019 mu, na nnipa a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wɔwoo wɔn wɔ New York, ne wɔn asefo nso, nnɛ wɔ hokwan sɛ wɔbisa na wonya wɔn ankasa de awo ho adansedi nkrataa a edi kan.[174][175] Ɛde besi afe 2021 no, aman du a ɛwɔ United States no gye hokwan a nnipa a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ sɛ wonya wɔn ankasa awo ho adansedi krataa a edi kan, a Alabama, Alaska, Colorado, Connecticut, Kansas, Maine, New Hampshire, New York, Oregon ne Rhode Island ka ho. 176] na. Connecticut wɔ afe 2021 mu no bɛyɛɛ ɔman a ɛtɔ so du a ɛsan de hokwan a obi a wɔagye no ayɛ ne ba no wɔ sɛ ɔbisa na ɔnya wɔn awoɔ ho adansedie nkrataa a ɛdi kan no baeɛ.[177][178

Nkabom a wɔsan hyia

Akontaabu ahorow a ɛfa baabi a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no suban a wɔhwehwɛ nneɛma mu kodu no ada adi sɛ ɛyɛ nea wontumi nhu; nhwehwɛmu ahorow kyerɛ sɛ nsakrae kɛse wɔ hɔ.[179] Ɔfa bi no, ɔhaw no fi nnipa kakraa bi a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a ɛma nhwehwɛmu a wɔyɛ no kwa no yɛ den, sɛ ɛnyɛ nea ɛrentumi nyɛ yiye mpo a.

Ne nyinaa mu no, wobetumi anya nneɛma bi a ɛkyerɛ sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ani gye ho sɛ wɔbɛhwehwɛ nneɛma mu no afi England ne Wales asɛm a ebuee wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no awo ho kyerɛwtohɔ ahorow mu wɔ 1975. U.K. Office for National Statistics no ahyɛ ho nkɔm sɛ awiei koraa no, wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nyinaa mu 33% bɛsrɛ sɛ wɔmfa bi mma wɔn wɔn awo ho kyerɛwtohɔ a edi kan no mu, a ɛboro mfitiase nkɔmhyɛ ahorow a wɔkae wɔ 1975 mu bere a na wogye di sɛ nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu kakraa bi pɛ na wɔbɛbisa wɔn kyerɛwtohɔ no so no. Nanso, wonim sɛ nsusuwii no bu nhwehwɛmu dodow ankasa no adewa, efisɛ nnipa pii a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ saa bere no mu no nam akwan foforo so nya wɔn awo ho kyerɛwtohɔ.[180]

Nhwehwɛmu nhoma ahorow no ka sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no de nneɛma anan a enti wɔpɛ sɛ wɔsan hyiam ma: 1) wɔpɛ sɛ wonya abusua anato a edi mũ kɛse, 2) wɔpɛ sɛ wohu nsɛm a esisi a ɛde wɔn nyinsɛn, awo, ne wɔn a wogyae mu no, 3) wɔwɔ anidaso sɛ wɔde nsɛm bɛma wɔn mma , ne 4) wohia abɔde a nkwa wom ho nsɛm a ɛkɔ akyiri, a aduruyɛ ho nsɛm ka ho. Nanso, nhwehwɛmufo a wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no susuw sɛ ntease ahorow a wɔde ama no nni mũ: ɛwom sɛ obi a ɔto so abiɛsa betumi de nsɛm a ɛte saa ama de, nanso nsɛm a wobisabisaa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, a wɔhwehwɛɛ sɛ wɔbɛsan ahyiam no, hui sɛ wɔdaa hia a ehia sɛ wodi abɔde mu abusuabɔ ho dwuma ankasa adi.

Ɛte sɛ nea ɔpɛ a ɛwɔ hɔ sɛ wɔbɛsan ahyiam no ne nea wɔagye no ayɛ ne ba no nkitahodi ne ɔmanfo a wogye tom wɔ mpɔtam hɔ no wɔ abusuabɔ. Nsusuwii ahorow a wɔde wɔn adwene si wɔn mu so kyerɛ sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no binom wɔ nsɛm a emu nna hɔ wɔ wɔn ho a wɔte nka no mu, na ɛma wotumi de nipasu a ɛkɔ so daa kyerɛ no sɛe. Reunion boa ma wosiesie ne ho nimdeɛ a wonni no.[182]

Nea ɛne eyi bɔ abira no, nsusuwii ahorow a wɔde wɔn adwene si akyi no kyerɛ sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fa so di asetra mu animtiaabu so. Goffman na odii kan de nsusuwii no too gua, na ɛwɔ afa anan: 1) wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no hu sɛ abɔde mu abusuabɔ a enni hɔ no kyerɛ nsonsonoe a ɛda wɔn abusua a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ntam wɔ afoforo ho, 2) osuahu ahorow a wɔn a wɔnnye wɔn mma no kyerɛ sɛ abusuabɔ a wɔde gye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛ mmerɛw sen mogya mu abusuabɔ no hyɛ ntease yi mu den, ) sɛ wɔka bom a, saa nneɛma yi ma, wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no binom mu no, wɔte nka sɛ wɔayi wɔn afi asetra mu, na 4) saa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma yi yɛ wɔn ade denam mogya a wɔde kyekyere wɔn ho a wɔhwehwɛ a ɛhyɛ wɔn a wɔyɛ ɔmanfo no mu den no so. Ntease a ɛfa akyi a wɔde wɔn adwene si so wɔ sanba ho no kyerɛ sɛ ebia wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no bɛyɛ nsakrae yiye na wɔwɔ anigye wɔ wɔn mmusua a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu, nanso wɔbɛhwehwɛ sɛ mmɔden a wɔbɔ sɛ wobesiesie osuahu ahorow a ɛfa asetra mu animtiaabu ho.[181]

Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no bi pow adwene a ɛne sɛ wɔbɛsan ahyiam no. Nanso, nea ɛma ɛsono wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wɔhwehwɛ wɔn no ne wɔn a wɔnhwehwɛ no mu no mu nna hɔ. Krataa biako bɔ nhwehwɛmu no mua, na ɛka sɛ, "...mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛma nsonsonoe aba nea ɔhwehwɛ ne nea ɔnyɛ nhwehwɛmu no ntam no nyɛ nea ɛyɛ nea ɛyɛ nokware anaasɛ ɛyɛ nea wotumi de di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sen mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛkyerɛ ... nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ne wɔn a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma ntam."[183]

Sɛ yɛbɛka no tiawa a, nhyiam a wɔsan hyia no betumi de nsɛm ahorow aba wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ne awofo so. Ne nyinaa mu no, ɛte sɛ nea nea efi mu ba a wɔsan hyiam no mu dodow no ara yɛ nea eye. Wɔ nhwehwɛmu kɛse a wɔayɛ de besi nnɛ (a egyina mmuae a nnipa 1,007 a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma ne awofo a wogyaee no de mae so) 90% buae sɛ sankɔhwɛ yɛ osuahu a mfaso wɔ so. Nanso, eyi nkyerɛ sɛ wɔhyehyɛɛ abusuabɔ a ɛkɔ so wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba ne ɔwofo ntam anaasɛ eyi ne botae no.[184]

Nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho a akyinnyegye wom

Hwɛ nso: Nsisi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho

Wɔde mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛyɛ nsakrae ne abusua a wɔbɛkora wɔn so no nso abata sɛnea wosusuw sɛ wɔde mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no di dwuma ɔkwammɔne so no ho denneennen. Wɔ tebea horow bi mu no, wɔagyae awofo hokwan ahorow bere a ɔmanfo abu wɔn mmusuakuw anaa wɔn asetra mu sikasɛm kuw no sɛ wɔmfata no. Ná nnipa pii gye nneyɛe yi bi tom na

Amammerɛ mu nsakrae ahorow sesa

Suban ne mmara a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no gu ahorow kɛse. Bere a amammerɛ nyinaa yɛ nhyehyɛe ahorow a mmofra a wɔn awofo a wɔwoo wɔn no nni hɔ a wobetumi atete wɔn no, afoforo betumi atete wɔn no, ɛnyɛ amammerɛ nyinaa na wɔwɔ adwene a ɛne sɛ wobegye wɔn ayɛ wɔn mma, a ɛne sɛ wɔbɛfa mmofra a wɔne wɔn ho nni abusuabɔ sɛ wɔne awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mma a wɔwoo wɔn no yɛ pɛ. Sɛ nhwɛso no, wɔ Nkramofo Mmara ase no, ɛsɛ sɛ mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no de wɔn mfitiase abusua din sie na ama wɔahu wɔn ne mogya mu abusuabɔ,[213] na, sɛnea wɔtaa yɛ no, mmea hyɛ hijab wɔ mmarima anim wɔ wɔn afie a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu. Wɔ Egypt no, saa amammerɛ mu nsonsonoe ahorow yi ama wɔayɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nea mmara mma ho kwan mmom sɛ wɔbɛpaw nhyehyɛe a ɛfa mmofra a wɔhwɛ wɔn wɔ mmofraase ho.[214][215]

Da a Wɔde Kɔ Fie sesa

Wɔ aman bi te sɛ United States mu no, "Homecoming Day" yɛ da a obi a wɔagye no ayɛ ne ba no ne wɔn abusua foforo a wɔagye no ayɛ wɔn mma no bom wɔ aban kwan so.[216]