Nhomasua a ɛwɔ Afrika

nhomasua ho nsɛm a wɔaka abom wɔ Afrika
Nhomasua a ɛwɔ Afrika
education in country or region
facet ofeducation Sesa
countryno value Sesa
locationAbibiman Sesa
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Yebetumi akyekyɛ nhomasua ho abakɔsɛm mu bɛyɛ sɛ bere a edii atubrafo anim ne bere a na ɛwɔ hɔ akyi. Efi bere a Europa atubrafo de nhomasua a ɛfata baa Afrika no, Afrikafo nhomasua, titiriw wɔ Afrika Atɔe ne Mfinimfini, yɛ nea Afrikafo atetesɛm nkyerɛkyerɛ ne Europafo sukuu nhyehyɛe ahorow nyinaa na ɛda adi. Ɛnyɛ sɛ nhomasua tebea no da nkɛntɛnso a atubrafo de ba nko na ɛda adi, na mmom nea entumi nnyina pintinn a efi akodi a ɛkɔ so wɔ Afrika mmeae pii ne nea efi nnipa mmoa ho haw te sɛ ɔkɔm, nsu a wɔnom a wonnya, ne nyarewa te sɛ asramma ne Ebola, ne afoforo.[1] Ɛwom sɛ nhomasua pa ne sukuu ne akyerɛkyerɛfo a wɔasiesie wɔn yiye dodow akɔ soro nkakrankakra fi bere a atubrafo bere no fii ase de, nanso pɛyɛ a enni hɔ pii da so ara da adi wɔ nhomasua nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw a egyina ɔmantam, sikasɛm tebea, ne ɔbarima ne ɔbea nna so no mu.[2][3]

Afrika aman din a wɔahyehyɛ sɛnea Akenkan ne Akyerɛw dodow te sesa

Saa nsɛm a wɔakyerɛw yi ka akenkan ne akyerɛw ho nkyerɛase ne UNESCO ɔha biara mu akontaabu a ɛfa nnipa a wɔadi mfe 15 ne akyi, a nnipa dodow, mmarima, ne mmea nyinaa ka ho.[4]

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa

Nneɛma a wonya fi mu sesa

 This article incorporates text from a free content work. Licensed under CC-BY-SA IGO 3.0 (license statement/permission). Text taken from Digital Services for Education in Africa, UNESCO, UNESCO. UNESCO. .mw-parser-output .hatnote{font-style:italic}.mw-parser-output div.hatnote{padding-left:1.6em;margin-bottom:0.5em}.mw-parser-output .hatnote i{font-style:normal}.mw-parser-output .hatnote+link+.hatnote{margin-top:-0.5em}

Akenkan a ɛkɔ akyiri sesa

  • Ajayi, J. F. A., Lameck, K. H. Goma ne G. Ampah Johnson. Afrika Osuahu a ɛfa Nhomasua a Ɛkɔ Anim ho (Accra: Afrika Sukuupɔn Fekuw, 1996).
  • Ashby, Eric, ne Mary Anderson, na wɔyɛ saa. Suapɔn ahorow: Britania, India, Afrika: Adesua a ɛfa Abɔde a Nkwa Wom a Ɛwɔ Nhomasua a Ɛkɔ Anim Ho (London: Weidenfeld & Nicolson, 1966).
  • Dilger, Hansjörg, na ɔkyerɛwee. Adesua Abrabɔ Pa, Pɛyɛ a Ɛnsɛ, ne Gyidie: Kristofoɔ ne Nkramofoɔ Sukuu a ɛwɔ Tanzania (Cambridge: Cambridge University Press & International African Institute, 2022).
  • Fafunwa, A. Babs, ne ɔkyerɛwfo. Nhomasua ho Abakɔsɛm wɔ Nigeria (London: Allen & Unwin, 1974).
  • Kyakyatow, Harry. Fransefoɔ Atɔeɛ Afrika a wɔresi akan: Akodie a ɛfa Sukuu ne Atubrafoɔ Nhyehyɛeɛ ho, 1900-1950 (U of Nebraska Press, 2017). 378 pp. intanɛt so nhwehwɛmu
  • Harper, Jim C. Atɔeɛ famfoɔ a wɔasua adeɛ wɔ Kenya, 1900-1963: Afrika Amerikafoɔ adeɛ (Routledge, 2005).
  • Kithinji, Michael Mwenda na ɔkyerɛwee. "Ahemman adwuma: Afrika Apuei Fam Sukuupɔn a wɔyɛe ne nea wɔbubuu, 1949–1969." Canada Nsɛmma Nhoma a Ɛfa Afrika Adesua Ho/La Revue canadienne des études africaines 46.2 (2012): 195–214.
  • Livesey, Timoteo, na ɔkyerɛwee. "Ahemman Nnɛyi Nneɛma a Wɔyɛ Ho Mfonini: Sukuupɔn ne Afrika Atɔe Fam Ntini a Ɛfa Atubrafo Nkɔso Ho." Ahemman ne Amanaman Nkabom Abakɔsɛm Nsɛmma Nhoma 44#6 (2016): 952–975.
  • Lulat, YGM "Nkɔso a ɛbaa nhomasua a ɛkɔ anim wɔ Afrika: Abakɔsɛm mu nhwehwɛmu." wɔ Damtew Teferra ne Philip G. Altbach, a wɔkyerɛwee no mu. Afrikafo nhomasua a ɛkɔ anim: Amanaman ntam nhwehwɛmu nhoma (2003): 15–31.
  • Mills, David, na ɔkyerɛwee. "Asetra wɔ koko so: asuafo ne Makerere asetra mu abakɔsɛm." Afrika 76.2 (2006): 247–266.
  • Njagi, Mwangi Daniel, na ɔkyerɛwee. Ahemman Nhomasua ne Amanyɔsɛm mu Akannifoɔ Ho Ɔhaw wɔ Atubrafoɔ Akyi Kenya ( Dissertation, State University of New York at Stony Brook, 2011) online .
  • Nwauwa, Apollos O. Ahemman, Adesua ne Ɔmampɛ: Britain ne Sukuupɔn Nhomasua ma Afrikafo, 1860–1960 (London: Frank Cass, 1997).
  • Ogunlade, Festus O. "Nhomasua ne Amanyɔsɛm wɔ Atubrafo Nigeria: Ɔhene Kɔlege, Lagos (1906–1911) asɛm." Nigeria Abakɔsɛm Kuw no Nsɛmma Nhoma 7#2 (1974): 325–345.
  • Okafor, N. Suapɔn ahorow a ɛwɔ Nigeria no nkɔso (London: Longman, 1971).
  • Teferra, Damtew ne Philip G. Altbach, a wɔkyerɛwee. Afrikafo nhomasua a ɛkɔ anim: Amanaman ntam nhoma a wɔde kyerɛw nsɛm (2003) .
  • Whitehead, Clive, na ɔkyerɛwee. "'Akwan Abien Twe' ne Sukuupɔn Nhomasua a Wɔde Besi hɔ wɔ Britania Atɔe Fam Afrika." Nhomasua ho Abakɔsɛm 16#2 (1987): 119–133.

Abɔnten so nkitahodi ahorow sesa

  1. "Help Children in Africa". Save The Children. Retrieved 3 April 2021.
  2. "Education". unicef.org. Retrieved 2 April 2021.
  3. Moyo, Bhekinkosi. "A new era for African philanthropy". Alliance Magazine. Retrieved 2 April 2021.
  4. "Literacy - the World Factbook".