Nzulezo
village
countryGhana Sesa
located in the administrative territorial entityAtɔɛ Mantam Sesa
coordinate location5°1′14″N 2°35′52″W Sesa
significant eventUNESCO World Heritage Site record modification Sesa
heritage designationGhana’s material cultural heritage, Tentative World Heritage Site Sesa
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (i), World Heritage selection criterion (iii), World Heritage selection criterion (v) Sesa
Map

Nzulezo yɛ akuraa bi a ɛbɛn Beyin akuraa, kilomita 90 wɔ Takoradi atɔeɛ fam, wɔ Jomoro Mantam jomoro Ghana Atɔeɛ Mantam mu.[1] Nnipa bɛboro 500 na wɔte mpɔtam hɔ.[1]

Nzulezo hwɛ Ɔtare Tadane, na ne nyinaa yɛ nnua ne asɛnka agua. Wɔ afe 2000 mu no, wɔyii no sɛ UNESCO Wiase Agyapadeɛ, na ɛyɛ beaeɛ titire a nsrahwɛfoɔ kɔ hɔ.[1] Beae no reyɛ nsrahwɛfo fibea kɛse, na nsrahwɛfo ba bɛhwɛ akuraa no ase ne ɛhɔnom nsa bi a wɔyɛ wɔ akuraa no ase nso.[2]

Abɔseɛ sesa

Edin "Nzulezo" wɔ Nzema kasa mu kyerɛ "nsu ani", na ɛyɛ akuraa bi a ɛwɔ nnua a ɛwɔ "Ewuture" mfiase a ɛbɛn atifi fam atɔe mpoano. "Ewuture" no na wɔhwɛɛ nsuo akwan ne nneɛma ne nnipa a wɔde fa so.[2] Sɛnea ɛhɔnom anansesɛm kyerɛ no, nnipa kuw bi a wofi Oualata, kurow bi a ɛwɔ tete Ghana Ahemman no mu ne nnɛyi Mauritania a efi ntontom akyi bae na wosii akuraa no. Enti ntontom yɛ totem na Nzulezofo bu no.[4]

Adesie sesa

 
Ofie bi a wosii wɔ Ɔtare Tadane so.

Wɔkyekyeree Nzulezu wɔ Ɔtare Tadane so. Nzulezo atrae no yɛ adan a wɔde nnua a wɔde gyina so.[1]

Nea enti a wɔkyekyeree Nzulezo wɔ nsu so ne ahobammɔ ne ahobammɔ bere a wɔtow hyɛ wɔn so wɔ ɔko bere mu efisɛ ɛda Kesee Fam Atɔe mpoano wɔ asase mu akwansin anum.[3]

Nnwuma titiriw a emufo yɛ ne kuayɛ, bere a mpataayi di dwuma a ɛto so abien. Ɔtare no yɛ nea ɛhɔfo hu sɛ ɛbɔ ho ban fi asiane ahorow bi ho (e.g. ogya).[1] Akuraa no ase no nyaa afie no bi a nsuyiri bi a ɛtɔe wɔ afe 2009 mu no fa bi guu nsu ase ampa.[5]

Nnwuma a wɔyɛ sesa

Akuraa no ase wɔ ayarehwɛfo ne akwahosan ho adwumayɛfo kakraa bi.[2]

Mfitiaseɛ sukuu wɔ hɔ na sɛ mfitiaseɛ sukuu wie a, ɛsɛ sɛ asuafoɔ firi akuraa no ase kɔ ntoasoɔ sukuu ne sukuupɔn.[6] Nanso, ɛde besi afe 2019 no, na akyerɛkyerɛfoɔ ho ayɛ na ama mpɔtam hɔfoɔ.[2]

Wiase Agyapade Gyinabea sesa

Wɔde saa beae yi kaa UNESCO Wiase Agyapade a Wɔahyɛ Da a Wɔahyehyɛ no ho wɔ Ɔbɛnem 17, 2000, wɔ Amammerɛ mu.[1]

 
Nzulezo Akorow Bea

Wɔpaw akuraa no sɛ ɛnyɛ Wiase Agyapade esiane hia a ɛho hia wɔ nnipa ho adesua mu nti: nea ɛka ho sɛ ɛyɛ tete nkurow kakraa bi a wɔtraa nnua ne asɛnka agua so a wɔaka wɔ wiase no mu biako no, ɛhɔnom atetesɛm ahorow pii a wɔakora so a ɛne ɔtare no som wɔ abusuabɔ .[1] Ɔtare Tadane ba nyamesom amanne nyinaa mpoano, na Dwoda, yɛ da kronkron ma ɔtare no, na wɔabara sɛ wɔmfa ɔtare no nni dwuma na wɔyɛ adwuma wɔ so mma dwumadi biara Dwoda da mũ no nyinaa.[1]

Nzulezo Ahyɛmma a Wɔde Fa Nnipa sesa

Nnansa yi ara wɔabue akuraa no ase ama nsrahwɛfo, nanso anohyeto ahorow bi wɔ hɔ (wɔma kwan ma wɔkɔ hɔ pɛnkoro pɛ dapɛn biara).[1] Ɔkorow nkutoo na wobetumi de akɔ akuraa no ase; ɔkwan a ɛfa kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom no gye bɛyɛ dɔnhwerew biako kosi kilomita 5. Wɔ akuraa no ase no, asɔredan ne sukuu wɔ hɔ. Esiane sɛ akuraa no atew ne ho kɛse nti, Nzulezo nya akwahosan ho haw ahorow pii, a asramma a ɛtrɛw kɛse ka ho.[1]

Mmeae a ɛbɛn hɔ sesa

Mfonisie/Adehwɛ bea sesa

Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ sesa

  1. https://whc.unesco.org/en/tentativelists/1394/
  2. https://www.worldcat.org/title/power-and-state-formation-in-west-africa-appolonia-from-the-sixteenth-to-the-eighteenth-century/oclc/892799728