Susanna Al-Hassan

Ghana amanyɔni
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

Susanna Al-Hassan About this soundpronounciation of "Susanna Al-Hassan"  anaasɛ Susan Alhassan (Ayɛwohomumo da a ɛtɔso aduonu nson mfie apem ɔha aduonu nson mu - ɔpɛpɔn da a ɛtɔso du nson mfie apem ɔha aduokron nson mu a na ɔyɛ Ghanani ne amanyɔni, a mfe apem ɔha aduosia baako no mu no ɔbɛyɛɛ Ghanani baa odikan a wɔpaw no sɛ ɔsuafoɔ.[1] Ɔno ne ɔbaa a odikan a okuraa mu dibere[2][3] na ɔsan nso bɛyɛɛ mmerahyɛbadwani ma atifi mantem abatoɔ mpesua so wɔ mfe apem ɔha aduosia mu ne mfe apem ɔha aduosia nsia ntɛm no mu. Ɔsan nso twerɛ nkwadaa nnwoma pii.

Susanna Al-Hassan
Member of the Ghana Parliament
for Northern Region
Bere
1960–1966
Provisional National Defence Council Member
Bere
1984–1987
ƆmanpanyinJerry Rawlings
Minister of Social Affairs and Community Development
Bere
1963–1966
ƆmanpanyinKwame Nkrumah
Ne ho asɛm
Awo bere(1927-11-20)20 November 1927
Owu bere17 January 1997(1997-01-17) (aged 69)
Ne manGhanaian
AmanyɔkuoConvention People's Party
Sukuu a w'akɔAchimota School
N'adwumaAuthor
First female Minister of State in Ghana

N'abrabɔ Ahyaseɛ sesa

Al-Hassan wɔwoo no wɔ Tamale na ɔkɔɔ sukuu wɔ sukuu a woato ne din sɛ Aɔhimota Sɔhool. Firi mfie apem ɔha aduonum num kosi mfie apem ɔha aduosia no mu no, n'ɔyɛ okyerɛkyerɛfo panyin wɔ Bolgatanga mmaayewa ntoasoɔ sukuu no.[4]

Adwuma sesa

Na ɔyɛ obia na onya mfaso wɔ anamsifoɔ kuo ma nnipadɔm(titiriw mmaa) mmra a wohyɛɛ no mfie apem ɔha aduosia mu no, Al-Hassan, wɔ mfie apem ɔha aduosia mu no, wosan de no sii sɛ mmerahyɛ badwani, aa obia ne no mpreho, ɛmaa atifi mantem.[5][6][7] Ofaa osuani dibere beberee, na binom yɛ bere tiawa berɛ a na binom nso wɔn de bɔɔ mu anaasɛ wɔterɛ mu.

Efiri mfie apem ɔha aduosia baako kosi mfie apem ɔha aduosia miensa no, na ɔyɛ osuafoɔ a ɔhwɛ adesua nsem so boafoɔ wɔ Nkrumah amamuo mu. Efiri mfie apem ɔha aduosia miensa kosi mfie apem ɔha aduosia nsia, ne biom mfie apem ɔha aduosia nson, a ɔyɛ osuafoɔ ma social affairs.[8] Wɔ mfie apem aduosia num ntem mu no, Nkrumah yii no sɛ ɔmmra mmɛhwɛ Asetenam yiyedie ne mpɔtam mpɔtam mpuntuo.[9]

Wɔ ɔko a etia tuutuu bɔ no wɔ atifi mantem mu mfie apem ɔha aduosia mu no, CPP amanyɔkuo no de wɔnho gyee dodow nkyerɛkyerɛ mass dawuro a na esi ayonkofa ɛda tuutuu bɔ ne "asetena bɔne", "ɔtanfo", ne "akodi" wɔ mpanyinfoɔ ne wɔn a wɔnnim nwoma nnipa dodow no mu.

Al-Hassan kyerɛɛsɛ amaneɛ no da " the soaring rate of depravity and lewdness among our younger generation ɛnkaknka mmaayewa a wɔkɔ sukuu ne wɔn a w'ɔyɛ adwuma a wɔn tu kwan ba Tamale esane adwuma anaa sukuu nti".[10]

Al-Hassan wui ɔpɛpɔn da a ɛtɔso dunson mfie apem ɔha aduonkron nson mu.[11] Wɔwɔ ɔbabaa a woato ne din Selma a n'ɔyɛ obia oma kaseɛbɔ wɔ mfie apem ɔha aduowɔtwe mu. Wɔ 2007 wɔde ne si mfie aduonum afenhyiada setampo so de yɛ nkaedum de ma no.

BAABI A MENYAA MMOA FIRIIƐ sesa

  1. "Socio-cultural implications for women and leadership". Cultural News. National Commission on Culture. 2007-05-17. Archived from the original on 2011-07-23. Retrieved 2010-06-05.
  2. Kwame, Stephen (2010). An African Living with Depression in America. iUniverse. p. 168. ISBN 978-1450220163.
  3. "Susanna Al-Hassan, the first northern female hero who helped in the struggle for independence". Ghanaian Museum. 2020-01-03. Retrieved 2020-02-07.
  4. Raph Uwechue, ed. (1991). Africa Who's Who. Africa Journal Limited. p. 155. ISBN 978-0-903274-17-3. Retrieved 22 October 2012.
  5. Rebecca Quaicoe-Duho, Women have been versatile Archived 2011-07-08 at the Wayback Machine, Daily Graphic, 5 March 2009.
  6. Elorm Ametepe (2010-02-24). "The Legislative and Constitutional Story of Ghana's First Legislative Assembly". Daily Graphic. Retrieved 2010-06-05.
  7. Salome Donkor (2009-09-28). "How Nkrumah empowered Ghanaian women". Salome Donkor. Retrieved 2010-06-05.
  8. Worldwide Guide to Women in Leadership: Ghana Ministers
  9. Donkor, Salome (September 18, 2009). "How Nkrumah Empowered Ghanaian Women". Modernghana. Graphic Online. Retrieved November 1, 2016.
  10. Cammaert, Jessica (2016). Undesirable Practices: Women, Children, and the Politics of the Body in Northern Ghana, 1930–1972. U of Nebraska Press. p. 320. ISBN 978-0803286962.
  11. Kojo T. Vieta (1999). "Mrs. Susanna Al-Hassan (1927-1997): Ghana's First Minister of State". The Flagbearers of Ghana: Profiles of one hundred distinguished Ghanaians. Ena Publications. pp. 121–125. ISBN 978-9988-0-0138-4. Retrieved 22 October 2012.