Yawa Hansen-Quao

Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Yawa Hansen-Quao (wɔwoo no wɔ Accra) yɛ Ghanani a ɔhyehyɛɛ adwuma, asetena mu adwumayɛfo ne ɔbaa ho ɔbenfoɔ .[1] Ɔte Ashesi Sukuupɔn Kɔlege baguafo mu, ɔsom wɔ afotufo bagua no mu, Mmea Asoɛe a Ɛhwɛ Wiase Nyinaa Akannifo So, Benedictine Sukuupɔn. Ɔno na ɔhyehyɛɛ Leading Ladies Network (LLN), na ɔyɛ African Leadership Network ne World Economic Forum’s Global Shapers Community no muni . Ɔyɛ tumi a ɛsɛ sɛ wobu akontaa wɔ abeawa abofra no nhomasua ne ne yiyedi mu.[2][1]

Mfitiase asetra sesa

Yawa Hansen-Quao yɛ Ghana ɔmanyɛfo bi babea panyin a wɔhyɛɛ no ma oguan fii ɔman no mu wɔ 1980 mfe no mfiase mu wɔ amammui mu basabasayɛ bere no mu. Ɔtraa ne mmofraase sɛ oguanfo wɔ Togo na afei ɔtraa United States. Te sɛ Afrika aguanfo pii a wɔhyɛɛ wɔn ma woguan fii wɔn asasepɔn no so no, wɔtetee no wɔ amammerɛ abien ntam na ɔde abien no nyinaa hyɛɛ ne mu. Na ɛnyɛ bere a ɛyɛ mmerɛw mma Yawa, na ɔtraa ahotoso a ɛne sɛ wɔbɛsan aba fie bere a ahobammɔ wom kɛse no ase, nanso saa mmofraberem a na amammerɛ abien wom yi nwene onipa ko a ɔyɛ nnɛ. Awiei koraa no ɔsan kɔɔ fie wɔ 1996 mu bere a na ɔyɛ ɔbabun. Kasa a wɔka ne amammerɛ mu akwanside ahorow no amma wantumi ne mmerante ne mmabaa afoforo a wɔtetee wɔn wɔ Afrika no mmɔ. Nkɔso hokwan ahorow a wɔabara a Afrikafo mmabaa betumi anya no daa adi ntɛmntɛm maa Yawa na bere a n’ahwɛfo no tew wɔn ho na abusua no hwee sikasɛm mu mmere a emu yɛ den mu akyi no, na ɛsɛ sɛ ɔhyɛ abusua no den na ɔhwɛ n’agya a na ɔyare kokoram no.[3]

Wɔ saa ahokyere yi nyinaa akyi no na ɔwɔ nkitahodi nhyehyɛe a ɛboa wɔ n’agya, n’adamfo paa ne ne fotufo a ofi U.S. Mmofra Nkɔso nhyehyɛe no mu. Saa ɔfotufo yi huu tumi pii wɔ ne mu araa ma otuaa Yawa sukuu ka wɔ abusua no sikasɛm mu ahokyere mu sɛnea ɛbɛyɛ a obetumi akɔ so akɔ sukuu. Na sukuu yɛ ɔkwan a Yawa akannifo tumi ne adebɔ ahoɔden fi adi. Wɔde dwumadi ahorow pii a odii wɔ sukuufo nniso mu tuaa ne ho akokwaw ne n’asɛyɛde so ka.

Ankorankoro asetra ne nhomasua sesa

Hansen-Quao bɛkaa Ashesi Suapɔn ho a na ɔwɔ anidasoɔ sɛ ɛbɛyɛ atenaeɛ a ɔbɛtumi abɛyɛ Ghana nsakraeɛ no fa. Ɛdenam nnwuma pii a ɔyɛe, a egyina sika fam mmoa ne nnamfo ayamye so no, ɔhyɛn mu na ɔde ne ho maa Ashesi. Bere a na ɔwɔ hɔ no ɔhyɛɛ Ashesi Business Club ne Women of Ashesi asuafo akuw ase. Ɔsan nso bɛyɛɛ HIV/AIDS atipɛnfoɔ kyerɛkyerɛfoɔ na awieeɛ koraa no wɔpaw no wɔ afe 2006 mu sɛ ɔbaa a ɔdi kan a ɔbɛyɛɛ kɔlegefoɔ aban titenani wɔ Ghana.

Bere a na ɔwɔ sukuu mu no osii gyinae sɛ obedi asɛm bi a ɛhaw Afrika sukuupɔn pii, adifudepɛ ahorow nyinaa ho dwuma. Wɔ nhomasua gyinabea nyinaa mu wɔ Ghana no, na nsisi, adanmude ne nna ho aguadi de nya abasobɔde abu so na ɔhwehwɛɛ sɛ ɔde nidi mmara bi bɛba ne sukuu mu. Ɛdenam nidi ho mmara a ogye toom so no, Ashesi a Hansen-Quao di n’anim no de gyinapɛn no sii hɔ wɔ nhomasua nhyehyɛe a ɛtrɛw no mu. Ɔkɔɔ so yɛɛ MA wɔ Bɔbeasu, Asomdwoe ne Ahobammɔ mu wɔ Kofi Annan Amanaman Ntam Asomdwoe Ntetee Asoɛe ne Honors abodin krataa wɔ Adwumayɛ ne Nneɛma Foforo Nkɔso mu wɔ Amerika Sukuupɔn a ɛwɔ Rome . Ɔsan nso dii adansedie krataa wɔ Radio ne TV so Nkyerɛkyerɛmu mu wɔ Ghana Institute of Journalism, na ɔnyaa Certified Corporate Etiquette and International Protocol Consultant wɔ Protocol School of Washington, USA.

Adwuma sesa

Bere a bere dui sɛ Hansen-Quao fi Ashesi no, na ɔpɛ sɛ ɔbɔ mpɔtam bi a wɔtete akannifo, a ɛte sɛ ne Ashesi osuahu no. Gyidie a emu yɛ den a ɔwɔ wɔ Afrika mmaa akannifoɔ a ɛwɔ wɔn mu no maa ɔhyehyɛɛ Leading Ladies Network (LLN), a ɛyɛ nneɛma ne abusuabɔ nnyinasoɔ ma mmabaa berɛ a wɔredi akannifoɔ dwumadie wɔ aban, ɔmanfoɔ, nnwumakuo ahyehyɛdeɛ ne afoforɔ mu. Ɛnam ne Mmea Akannifoɔ Nkɔsoɔ, Afotuo ne Tumidie Ntoatoasoɔ so no, LLN tete mmabaa ma wɔyɛ asetena mu nsakraeɛ nnwinnadeɛ, boa wɔn wɔ mmeaeɛ nyinaa na ɛsiesie wɔn sɛ wɔbɛyɛ nkoa akannifoɔ wɔ wɔn nnwuma a wɔapaw mu. Saa mmaa yi yɛ nnwuma a ɛbɛma wɔn amanfoɔ atu mpɔn na wɔasiesie wɔn ho sɛ wɔbɛfa akannifoɔ dwumadie foforɔ.[1]

Sɛ yɛde n’adwuma a ɔyɛ daa sɛ obi a ɔhyehyɛɛ adwuma no to nkyɛn a, Hansen-Quao yɛ Ashesi Sukuupɔn Kɔlege no akwankyerɛfo bagua no muni, wɔ Mmea Asoɛe a Ɛhwɛ Wiase Nyinaa Akannifo So, Benedictine Sukuupɔn afotufo bagua no mu, Afrika Akannifo Nkitahodi ne Wiase no muni Sikasɛm Nhyiam no Wiase Nyinaa Nneɛma a Wɔyɛ no Kuw . Ɔsan nso som sɛ akannifoɔ fotufoɔ ma UN Mmea a ɔboa ma wɔyɛ akannifoɔ adesua nhyehyɛeɛ de ma mmaa akannifoɔ tumi kɔ anim wɔ Afrika Apueeɛ ne Anafoɔ fam.

Abasobɔde ne nea wɔatumi ayɛ sesa

Wɔ afe 2016 mu no, wɔmaa no afe 2016 Eisenhower Fellows wɔ Eisenhower Fellowship Africa Program a ɛdi kan no ho.

Wɔ March 2021 mu no, wɔde Hansen-Quao too gua sɛ Vlisco Ghana Ɔmanpanyin ama afe no. Wɔpaw no esiane dwuma a odii wɔ mmea akannifo ne afoforo a wɔwɔ Afrika kyerɛkyerɛ mu nti.

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa

  1. 1.0 1.1 1.2 "#LeadershipIs: Q&A with Yawa Hansen-Quao, Founder of Leading Ladies' Network - ALU".
  2. "Yawa Hansen-Quao". Global Shapers. Retrieved 2015-08-22.
  3. Sachdeva, Gulshan; Sharma, Bharat (September 2021). "Exergy Analysis of an Ejector Cooling System by Modified Gouy–Stodola Equation". International Journal of Air-Conditioning and Refrigeration. 29 (3). doi:10.1142/s2010132521500279. ISSN 2010-1325. S2CID 239205743.