Philip Gbeho

Ghana ndwomtoni
Philip Gbeho
nnipa
sex or gendermale Sesa
country of citizenshipGhana Sesa
given namePhilip Sesa
family nameGbeho Sesa
date of birth14 Ɔpɛpɔn 1904 Sesa
place of birthSika Mpoano Sesa
date of death24 Ɛbɔ 1976 Sesa
place of deathNkran Sesa
childJames Victor Gbeho Sesa
languages spoken, written or signedEnglish Sesa
occupationcomposer Sesa
educated atAkyimɔta Ntoasoɔ Sukuu Sesa

Philip Comi Gbeho( Ɔpɛpɔn 14 1904-Ɛbɔ 24 1976) ɔyɛ Ghana nwomtoni, nwomtwerɛfoɔ ne ɔkyerɛkyerɛni. Deɛ wiase nnyinaa nim no wɔ ho yɛ Ghana National Anthem a ɔtwerɛeɛ. Ɛnam ne so na Art Council of Ghana baeɛ afei, ɔsane yɛ Ɔpanin Kwankyerɛfoc ma nwomtoɔ ne National Symhony Orchestra a ɛwɔ Ghana.[1]

N'abrabɔ ahyaseɛ sesa

Wɔwoo Philip Gbeho Memeneda, Ɔpɛnimaa 1904 wɔ Vodza akuraa kumaa bi a ɛde Keta a ɔyɛ nsuomunam ho adwuma wɔ Firaw mantam.[2] Ɔkɔɔ Roman Mmarima sukuu a ɛwɔ Keta ɛhɔ na wɔkyerɛɛ no organ bɔ ɔde berɛ ketewa bibi na ɔde hunuu bɔ mpo ɔno na ɔbɛyɛɛ sankobɔni maa wɔn ansana ɔfri sukuu no mu.

N'agya, Doe Gbeho, yɛ obi a ɔyi nsuomunam. Ne na a Ametowofa, a ɔfiri Gadzekpo abusua mu, yɛ ɔdwadini a na ɔsan wɔ nwomtoɔ akyɛdeɛ san yɛ ɔkannini a na ɔda mmaa anwuntokuo bi a ɔsa san to nnwom ano.[3]

Ɔpɛpɔn 1925 Philip Gbeho ɔnyaa akwanya kɔɔ Achimota Teacher Training College a na wɔabue no foro wɔ Nkran. Berɛ a ɔresua adeɛ abɛyɛ ɔkyerɔkyerɛni no, ɔfaa saa akwanya no so suaa nnwom berɛ a sukuu no de adan ahodoɔ a ɔde sua nnwom totoo akwan mu. Na ɔyɛ sankubfoɔ na na ɔsan bɔ mfidie afoforɔ a wɔde bɔ nnwom. Na ɔbɔ mmɔden wɔ saa dwumadie ahodoɔ yi mu esiane mmoa soronko a onya firii n'akyerɛkyerɛfoɔ a na wɔwɔ Achimota College no.[3]

Na Gbeho yɛ nnwomtoni a ɔda nsew firi ne mmofraberem. Ɔbɔɔ twene a na ɛwɔ Ewe Agbadza ammamerɛ mu no nyinaa na na ɔsan kyerɛ Anlofoɔ nnwom.

N'abrabɔ Ntoasoɔ sesa

Philip Gbeho mmɔdenbɔ a ɔmmrɛ wɔ nnwom mu wɔ Keta ne ne mpɔtam hɔ no twee Achimota Kɔlege atumfoɔ adwene a wɔtoo nsa frɛɛ no ​​wɔ 1938 mu, bere a na wohia nnwom ho ɔbenfo boafo, sɛ ɔmmɛkyerɛ nnwom wɔ kɔlege no mu.

Wɔ 1949 mu no, Britania Bagua no maa no afe biako sika a wɔde bɛma no sɛ onsua ade nnya Licentiate diploma wɔ Trinity College of Music wɔ United Kingdom.[3]

Bere a Gbeho resua ade wɔ London no, ankyɛ na ɔtwee saa kurow no mu amammerɛfo adwene denam ɔkasa ahorow a ɔtaa ma ne ɔyɛkyerɛ ahorow a ɔyɛe wɔ Afrika, titiriw Gold Coast, nnwom ho no so. Ankyɛ na n’asaw kuw a na Afrika Atɔe Famfo sukuufo titiriw na wɔwom no gyee din kɛse na wɔyɛɛ wɔn dwumadi wɔ asa ahorow pii, mmɔnten so ne Britania television so.

Gbeho nso bɛyɛɛ obi a ɔbɔ amanneɛ daa wɔ BBC amannɔne radio dwumadi ahorow mu, titiriw "Calling West Africa" ​​dwumadi a na agye din yiye saa bere no.

Wɔ afe 1950 mu no, wɔmaa Gbeho Gold Coast aban ntrɛwmu sika a ɔde bɛkɔ so asua ade wɔ Trinity College of Music ama Graduate of Trinity College (GTCL) abodin krataa wɔ nnwom mu.

Ɔtoaa so bere koro mu de ne ɔkasa ahorow, amanneɛbɔ ahorow ne Afrika nnwom a ɔyɛe wɔ mmeae ahorow wɔ London, a Artists International Center a ɛwɔ Piccadilly, West African Students’ Union (WASU) Ɔkyerɛwfo Dwumadibea, Strawberry Hill College, Royal Empire Society, Royal Geographical Society ka ho.

Bere koro no ara mu no, Gbeho nso yɛɛ Royal Academy of Music sɔhwɛ wɔ kokoam na onyaa L.R.A.M wɔ nnwom nkyerɛkyerɛ mu.

Ɔsan kɔɔ Gold Coast bere a owiee sukuu no sɛ ɔrekɔhyɛ nnwom nkyerɛkyerɛ wɔ Achimota Ntoaso Sukuu mu bio.

Eduu saa bere yi no, na amammerɛ mu osuahu ahorow a ɛwɔ United Kingdom no ayɛ n’adwene araa ma wafi ɔsatu bi ase sɛ wɔbɛma ɛhɔfo nnwom agye din wɔ sukuu ne kɔlege ahorow mu wɔ ɔman no mu nyinaa, nanso titiriw wɔ asɛmpatrɛw sukuu ahorow mu. Ɔsan nso bɛyɛɛ obi a ɔkamfoo denneennen sɛ wɔbɛhyehyɛ Adwinni Bagua na wɔasi Ɔman Agoruhwɛbea.

Ɔmaa ɔkasa ahorow pii nso wɔ ɔman radio so a odii anim wɔ amammerɛ nnwom mu nsakrae a ɛbae wɔ akwanside ahorow a atubrafo asɛmpatrɛw awuranom de sii ne kwan so no anim.

Bere a ɔsan baa Ghana fii n’adesua wɔ amannɔne no, Gbeho hyiraa n’asetra so maa nnwom nkyerɛkyerɛ wɔ Achimota Sukuu mu na nea ɛho hia sen saa no, ɔsan kanyan ne manfo ne mmea wɔ wɔn amammerɛ agyapade ho, titiriw wɔ nnwom mu.

Ɔne ne mfɛfoɔ akyerɛkyerɛfoɔ ne ne nnamfo te sɛ Ephraim Amu koe denneennen sɛ wɔbɛma wɔde ɛhɔnom nnwom nkyerɛkyerɛ ahyɛ asuafoɔ mu titire wɔ cycle sukuu a ɛdi kan ne deɛ ɛtɔ so mmienu no mu.

Ɛwom mpo sɛ eyi maa ɔne Asɛmpatrɛwfo a wɔde ɛhɔnom nnwom bataa abosonsom som ho no kɔɔ akasakasa mu de, nanso ɔkɔɔ so bɔɔ mmɔden sɛ obegye Afrika nnwom ne amammerɛ nyinaa atom na wɔabu no atom.

Ɔmaa ɔkasa ahorow pii wɔ Radio Ghana so faa aborɔfo nnwom ne hia a ehia sɛ wɔkora so ho.

"Dwen saa nneɛma yi ho yiye" ne kasasin a ɔtaa de wie ne dwumadi no.

Asɛm a wɔde too gua no boae ma wodii amammerɛ nnwom a wɔsan yɛe no anim wɔ ɔman a na n’atubrafo awuranom ahohoro wɔn amemene ma wobu wɔn ankasa amammerɛ sɛ Mfitiasefo no mu.

Wɔ Ghanafo amammerɛ ho nkɔso mu no, na Gbeho da nsow.

Bere a wɔ afe 1954 mu no, aban no sii gyinae sɛ wɔbɛhyehyɛ mmara kwan so kuw bi a "wɔbɛhyɛ, atu mpɔn na wɔakora Gold Coast atetesɛm adwinni ne amammerɛ so" no, wɔpaw Gbeho sɛ Bere Tiaa mu Boayikuw a ɛhwɛ Adwinni Bagua a ɛwɔ Gold Coast no Titenani.

Adwumakuo no nam ne adwini ne nsaanodwuma ho ɔyɛkyerɛ a wɔyɛ no daa ne ɔmantam afahyɛ a wɔyɛ ho nhyehyɛeɛ wɔ Ho, Tamale ne Cape Coast no so maa Ghanafoɔ amammerɛ ho anigyeɛ yɛɛ kɛseɛ.

Ɔman Adwinni Afahyɛ a edi kan no sii wɔ Accra wɔ March 1957 mu – dapɛn a Ghana nyaa ahofadi.

Sɛ́ afahyɛ no fa no, wɔde ɔyɛkyerɛ ahorow 269 sii hɔ fi Ɔgyefoɔ, 27 kosi Ɛbɔ 9 wɔ Information Services Department show-room wɔ Accra.

Wɔde akansi bi a na Gasfo La Kpa asaw, Akan Fontomfrom, Ewefo Yewe ne Atsiagbekor, ne amammerɛ asaw afoforo nso sii hɔ.

Agorudi afoforo abiɛsa a wɔyɛe wɔ akansi no mu no kyerɛɛ Akan Panyin bi a wɔde sii hɔ, Highlife nnwom awo ne Ɔmantam Komisafo bi nsrahwɛ wɔ afeha no mfiase.

Agorudi abien, Zuchariah Fee wɔ Borɔfo kasa mu ne Papa Ye wɔ Fante mu nso, akuw abien a wɔngyee din na wɔyɛe.

Nnipa bɛboro 15,000 na wɔhwɛɛ amammerɛ asaw ne sanku a adwumfo 500 bɔe anadwo a Ghana nyaa ahofadi no.

Amammerɛ mu nhyiam ahorow no nhyehyɛe a edii yiye no ho anuonyam maa Gbeho a na watu kwan akɔ ɔman no mu nyinaa akɔpaw asawfo 500 a wɔsen biara ne asaw ahorow a ebetumi aba sɛ wɔde bɛkyerɛ no.[4]

Nsɛm a wɔde gyinaa so sesa

  1. Archive copy, archived from the original on 2023-06-02, retrieved 2023-06-02{{citation}}: CS1 maint: archived copy as title (link)
  2. https://www.calendarz.com/on-this-day/september/24/philip-gbeho
  3. 3.0 3.1 3.2 Archive copy, archived from the original on 2023-06-02, retrieved 2023-06-02{{citation}}: CS1 maint: archived copy as title (link)
  4. https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/symphonies-for-a-continent-the-pan-african-orchestra-uses-native-instruments-to-create-a-novel-sound-philip-sweeney-met-them-in-ghana-just-before-their-first-european-tour-1375309.html