Yarefufuoɔ (brɔfo kasa mu, Jaundice) yɛ aduruyɛ mu tebea a ɛma honam ani yɛ akokɔsrade (yellowish) ne aniwa fitaa a bilirubin dodow a ɛdɔɔso wɔ mogya mu na ɛde ba no[1][2]. Wɔ Ghana no, jaundice yɛ akwahosan ho haw titiriw, na ɛka mmofra a wɔawo wɔn foforo ne ankorankoro a wɔwɔ mberɛboɔ mu yareɛ titiriw[3][4].

Honam ani yare a ɛyɛ Yarefufuo a dwensɔtwaa mu kokoram de ba

Mpɛn pii no, Yarefufuo a ɛba mpanyimfo mu no yɛ sɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ wonya nipadua mu nneɛma a ɛnyɛ ne kwan so, mmerɛbo a ɛnyɛ adwuma yiye, anaasɛ mogya mu ntini a ɛsiw wɔ wɔn mu. Nsɛnkyerɛnne a ɛtaa bata Yarefufuo ho ne ɛyaw, nsu a ɛyɛ fitaa, ne dwunso a ɛyɛ tumm[5].

Sɛnkyerɛnne

sesa
 
Yarefufuoɔ ani kɔla

Nsɛnkyerɛnne a ɛtaa kyerɛ sɛ ɔmpanyin bi anya Yarefufuo ne aniwa no fã a ɛyɛ fitaa (sclera) ne honam ani kɔla a ɛsakra kɔla, ne scleral icterus honam a ɛkyerɛ sɛ anyɛ yiye koraa no serum bilirubin yɛ 3 mg/dl no[6]. Nsɛnkyerɛnne a ɛntaa nsi koraa a ɛkyerɛ sɛ obi anya jaundice titiriw wɔ mmofraase ne sẽ a ɛyɛ kokɔsradeɛ kɔla anaa ahabammono.

Ma ɛde ba

sesa

Wɔ Ghana no, nneɛma titiriw a ɛde Yarefufuo ba no bi ne:

  1. Nkokoaa a Wɔawo Wɔn Foforo Yarefufuo: Ɛtaa ba wɔ mmofra a wɔawo wɔn foforo mu. Saa mmofra Yarefufuo yi betumi afi akokoaa no mmerɛbo a ennyinii, ɔyare mmoawa, anaa mogya kuw a ɛne ɔwofo no de nhyia enti a.
  2. Berɛboɔ mu yareɛ: Berɛboɔ mu yareɛ a mmoawa de ba, titiriw Berɛboɔ mu yare B ne C, abu so wɔ Ghana na ebetumi ama obi anya mmerɛbo mu yare a enni sabea ne Yarefufuo.
  3. Atiridii: Sɛ́ ɔman a Atiridii abu so no, atiridii a emu yɛ den betumi ama mogya mu nkwammoaa kɔkɔɔ asɛe, na ɛde Yarefufuo aba.
  4. Mmerɛbo mu Yare a Nsãnom deba: Nsã a wɔnom bere tenten betumi ama obi anya mmerɛbo mu yare ne Yarefufuoɔ.

Nsɔano

sesa

Yarefufuoɔ ayaresa wɔ Ghana gyina nea ɛde ba no so. Sɛ ntini bi mu na asiw a, mpɛn pii no ɛho hia sɛ wɔyɛ oprehyɛn; anyɛ saa a, sɛnea wɔhwɛ so no yɛ aduruyɛ[7][8].

Wɔtaa de phototherapy sa mmofra a wɔawo wɔn foforo Yarefufuoɔ, na wɔ tebea horow a emu yɛ den mu no, ebia ɛho behia sɛ wɔsesaa mogya a mmofra no wɔ no. Wɔde nnuru a ekum ɔyare mmoawa ne nhyehyɛe ahorow a wɔde bɔ obi ho ban di berɛboɔ mu yareɛ ho dwuma na ama Berɛboɔ mu yareɛ B a ɛba no so atew. Wɔde nnuru a ekum atiridii sa Yarefufuoɔ a atiridii de ba no[9]. Wɔ awosu mu nyarewa te sɛ G6PD a enni nipadua mu ho no, ɛsɛ sɛ wɔbɛkwati nneɛma a ɛma mogya tu na wɔhwɛ wo bilirubin dodow so daa[10].

Mberɛbo mu yare a ɛde Yarefufuoɔ ba no hwehwɛ sɛ wɔyɛ nsakrae wɔ asetra mu te sɛ nsa a wɔbɛtew so, aduan pa a wɔbɛkɔ so adi, ne nnuru a wɔde di dwuma de di sɛnkyerɛnne ne nsɛnnennen ho dwuma.

Ɔmanfo Akwahosan Ho Nhyehyɛe ahorow

sesa

Ghana aban ne ahyehyɛde ahorow a ɛnyɛ aban de de wɔn ho ahyɛ ɔmanfo akwahosan ho nhyehyɛe ahorow mu denneennen de atew Yarefufuoɔ a ɛba no so[11]. Wɔ Ghana no, ɔmanfo akwahosan ho nhyehyɛe ahorow a ɛboa ma wɔsiw Yarefufuoɔ ano no bi ne berɛboɔ mu yare B paneɛwɔ nhyehyɛe ahorow, akwan a wɔfa so siw atiridii ano te sɛ ntotom buo ne aduru a wɔde petepete so, ne ɔhwɛ a ɛkɔ anim ansa na wɔawo abofra ne awo akyi nhwehwɛmu[12].

Sua pii

sesa

Beaɛ a menyaa mmoa fii

sesa
  1. Healthdirect Australia (2024-03-14), Jaundice in adults (in Australian English), retrieved 2024-06-19
  2. Jaundice: MedlinePlus, 2016-08-27, archived from the original on 2016-08-27, retrieved 2024-06-19{{citation}}: CS1 maint: bot: original URL status unknown (link)
  3. SageJournals (2023-01-01), "Neonatal Jaundice Management: Knowledge, Attitude, and Practice Among Nurses and Midwives in the Northern Region, Ghana", SAGE Open Nursing (in English), vol. 9, doi:10.1177/23779608231187236, ISSN 2377-9608, retrieved 2024-06-19
  4. Research Gate (2022-03-01), Neonatal jaundice in Ghanaian children: Assessing maternal knowledge, attitude, and perceptions
  5. Roger Jones (Prof.) (2005), Oxford Textbook of Primary Medical Care (in English), Oxford University Press, ISBN 978-0-19-856782-0, retrieved 2024-06-19
  6. Bilal Gondal, Andrew Aronsohn (2016-12-01), "Biliary Interventions: A Systematic Approach to Patients with Jaundice", Seminars in Interventional Radiology (in English), vol. 33, no. 4, p. 253, doi:10.1055/s-0036-1592331, PMID 27904243, retrieved 2024-06-19
  7. Fred F. Ferri (2014-07-26), Ferri's Clinical Advisor 2015 E-Book: 5 Books in 1 (in English), Elsevier Health Sciences, ISBN 978-0-323-08430-7, retrieved 2024-06-19
  8. Jonathan M. Lorenz (2016-12-01), "Biliary Interventions: Management of Malignant Biliary Obstruction", Seminars in Interventional Radiology (in English), vol. 33, no. 4, p. 259, doi:10.1055/s-0036-1592330, PMID 27904244, retrieved 2024-06-19
  9. CDC (2024-05-09), Malaria's Impact Worldwide (in American English), retrieved 2024-06-19
  10. Glucose-6-Phosphate Dehydrogenase (G6PD) Deficiency: Practice Essentials, Pathophysiology, Etiology, 2023-06-27, retrieved 2024-06-19
  11. Minitry of Health, Ghana, Integrated Disease Surveillance and response in Ghana (PDF)
  12. Yellow fever (in English), retrieved 2024-06-19